Neviem prečo je o tejto púti tak málo známe na Slovensku. Pritom je to skvelý zážitok a príležitosť stretnutia sa "so sebou". Zároveň je celosvetovo veľmi známa a bežne stretnete Kanaďanov, Amíkov, Brazílčanov, Kórejčanky, ktorí sem prišli iba kvôli tejto púti.

Oficiality o tejto púti sa píšu kde všade inde (Wiki, oficiálna stránka, pilgrim-wiki ), pre mňa nie sú tým najdôležitejším, preto ja budem stručný.
Púť vznikla niekedy v stredoveku, keď do Santiaga de Compostela (Hviezdne pole sv. Jakuba) priviezli z Jeruzalema pozostatky apoštola Jakuba. Táto tradícia v súčasnej technologickej dobe naberá druhého dychu a oživuje sa. Existuje viacero ciest, ktoré sú +- oficiálnými (rozumej poctivo značenými). Idú z rôznych svetových strán a sú rôzne dlhé. Navyše si môžete vybrať kde začnete. Oficiálny certifikát prejdenia púte dostanete pri absolvovaní min. 100 km peši alebo 200 km na bicykli.
My sme absolvovali prvú časť Francúzskej cesty (celá vedie zo St. Jean-Pied-de-Port a má asi 800 km). Naša časť St. Jean-Pied-de-Port - Burgos mala 290 km a trvala nám 9 dní putovania. Nie je zas každý Maciak , aby dal 800 km za 20 dní..
Ako
"Počuj Matúš, prídem do Prahy za jedným pátrom, čo organizuje púť do Santiaga"
"Kaam?"
"Do Santiaaaga de Compostela. Je to taká super pešia púť k sv. Jakubovi, ideš tam 800 km peši. Som videl taký dokument o tom na STV a chcem tam ísť. Nepridáš sa?"
"Peši? 800 km? v lete? ..OK, dobrá haluz. Idem."
Takto som sa rozhodol ísť, keď mi Peťo, môj spolužiak zo základky napísal. Nakoniec to dopadlo tak, že sme nevedeli či budeme môcť a už bolo neskoro a vyzeralo to na spadnutie. Náhodou však v danom termíne boli ultralacné letenky s Ryanairom. A tak riadením .... (tu si doplňte jak je libo Boh/Jakub/osud/náhoda/nič), sme mali letenky a už nemohli neísť :))
Prečo
"Pešo? toľko kilometrov a dní? to akože prečo a načo?"
Na také otázky treba byť pripravený, takže som si aj ja niečo vymyslel (rozumej moje ja mi to povedalo). Tri hlavné dôvody:
1. Je to púť ku sv. Jakubovi a má aj náboženský rozmer (ak ho jej chceme dať)

2. Chcel som siahnuť trošku ku dnu svojich psychických i fyzických síl a vedieť čo dokážem, čo vydržím a čo nie. (Ono má niečo do seba prejsť 30 - 40 km za deň preto, aby ste druhý deň skoro ráno vstali, aby ste prešli ďalších 30-40. S pľuzgiermi, únavou, bolesťami sa na to inak pozerá.. ))


3. Chcem byť vždy schopný na x-dní úplne vypnúť z uponáhľaného sveta. Vytiahnúť kábel z internetovej zásuvky, vybrať baterku z telefónu, výjsť na vysoký kopec a odtiaľ sa pozerať na cestu po ktorej som cez rok kráčal. (Áno, občas takýmto chovaním človek môže aj raniť. Sorry..ale taký som.)

A ako to celé..
"dopadlo?"
Musím pozrieť denník. Cestovateľský denník si píšem na cestách od 2003 roku a s odstupom času si ho vážim z každej cesty stále viac.
Prilietame do malebného francúzskeho mestečka Biarritz na severnom pobreží. Odstopujeme si to do Lúrd a späť do nášho pešieho štartu - St. Jean-Pied-de-Port. Od Francúza, kt. nás zobral kúsok dostávame pizzu a miestny nápoj ako prejav jeho kresťanskej pomoci, myšlienky "vidím, že potrebuješ, možem - pomožem". Dobre padlo.
Hneď v St. Jean-Pied-de-Port sme stretli partičku Čechov okolo pátra Juana , o ktorých sme vedeli, že sa tu v tejto dobe budú vyskytovať. Že majú rovnaký časový harmonogram ako my, sme sa však dozvedeli až tu. No, aspoň sa nestratíme :D Dokonca sme im nakoniec zložili aj pesničku! :_)

Ako pútnici, ktorí svoju púť začínajú sme dostali Credenciál - akýsi preukaz, pas pútnika, do ktorého pútnik zbiera po trase pečiatky z miest na to určených (väčšinou "albergy" ale napr. i Universita de Navarra.)
Albergue - alberga (refúgio) je akýmsi útočišťom výhradne pre pútnikov, kde dostanete lôžko (niekoľko, často i desiatok postelí v jednej miestnosti), sprchu, priestor na prípravu jedla. Zároveň tu stretnete množstvo súputníkov. Všetko za symbolicky poplatok pevne stanovený alebo vo forme "donativo".


Celá trasa je výborne značená. Symboly mušle hrebenatky (symbol sv. Jakuba) nemôžete minúť. Nestratíte sa ani vo veľkom meste, stačí sledovať žlté šípky.


Samotné putovanie môžete pojať veľmi rôzne. Čo sa týka motivácie: od športového zážitku, výletu až po duchovnú púť. Čo sa týka tempa a luxusu je na vás, či zvolíte pohodové odporúčané tempo okolo 20km denne, a večer posedíte, pokecáte, alebo si vyskúšate trošku hranicu svojich možností, trpezlivosti, vytrvalosti a odolnosti a každý deň zas a znova hodíte 30 a viac km. Bolesti, pľuzgiere, únava prídu tak či tak. Ešte je možnosť, že ste blázni a supermani a nebudú vám chcieť veriť, že ste dali 800 km za 20 dní :_))




Zážitky, dojmy, momentky
Nebaví ma moc klasické popisovanie. Radšej hádžem slovné fotky ;)
Babka vo francúzskom St. Jean-Pied-de-Port. Jej dom už niekoľko statočných rokov slúži ako alberga, pre každý deň nových, neznámych pútnikov. Pomaly sa pohybujúca, ale rázna žena. Rozpráva iba francúzsky. Gestami a úsmevom sa však vie dohodnúť so Slovákom i Izraelčanom. Na stene vylepený článok z miestnych novín o nej a jej starostlivosti symbolizuje chápanie tejto služby ako poslania. Pri odchode nezabudne pribaliť jablko na cestu.

Spolupatričnosť pútnikov.. pri každom priedbehaní "Ola!" či "Buen camino!" A že sa navzájom predbiehame dnes už tretikrát? Úsmev na pozdrav zakaždým..
Týpek, ktorý vyrazil z Nemecka 16. apríla (dnes je 1. júl). Chcel si utriediť životné priority v hlave. Lebo sa to na neho nejako moc "rútilo", ten zhon. Zo začiatku mal problémy s pľuzgiermi, teraz už je to v pohode. Teší sa na španielskú časť. Je vraj viac "duchovnejšia a náboženskejšia". Ďalší Holanďan nie je bludný. Dva mesiace na ceste ale smer má jasný. Santiago.
V prvý deň hneď prevýšenie 1200m. Úplne perfektné stúpanie v mraku a 100% vlhkosť vzduchu, keď sa voda zráža na chĺpkoch teplého tela a vlasoch do malých guličiek rovnako ako na celej lúke na kvetoch tráv. Myslel som, že zarosiť sa môže len okno. Chyba :)
Mega-alberga. 150 postelí vo veeeľkej, dobovej, kamennej budove. Ale sprcha a relatívny pokoj. Človek sa naučí tolerantnosti a trpezlivosti. Odtiaľto si budeme pár ľudí pamätať aj po 9 dňoch. Väčšinu už v živote neuvidíme.
Prvovečerná omša je spoločná pre všetkých pútnikov, ktorí sem dnes dorazili (na tomto úseku nie je inde kam). Sú prečítané všetky krajiny, ktoré sem dnes dorazili. My dvaja reprezentujeme Slovensko, traja správni Poliaci Poľsko. Poteší. Trojjazyčná omša je tiež zážitok. Španielčina, francúzština, čeština (20 kusov robí svoje :D)).
Vedeli ste, že kanadská francúzština ma dosť odlišný akcent od francúzskej? A že sú Kanaďania, ktorí rozprávajú len anglicky a i takí, ktorí len francúzsky? To sme sa dozvedeli od troch kanadských týpkov. Vo Švajčiarsku bol jeden pozrieť brata a do Európy prišli kvôli Caminu.
Týpek putuje z Belgicka. Mladý chalan. Na cestách je už 80 dní a putuje s oslíkom! Živý somár, neverili by ste ako smutne a píliac ľudské uši vie hííkať, keď mu jeho pán zájde na nákup po nejakú mrkvu. Navyše bol až moc prítulný a Peťova baterka z kamery skončila kvôli nemu v žihľave. Somár.

Prvý deň nadšenie. Pohoda. Niečo cez 20km s veľkým prevýšením. Druhý deň nadšenie, pálivé slnko nevadí. Dlhší oddych na obed. Zlom. Obrat. Mňa bolí noha ako sviňa pri každom ohybe chodidla. Asi preťažená šľacha. Výmena sandálov za pevnejšiu obuv. Bolesť každým krokom. Peťo z ničoho nič brutálne uvavený. Pomalé kroky v tichosti. Môžeme to zabaliť po 25km už o tretej, alebo šľapeme ďalších 10. Všetko chce obetu. Týchto 10 km nás stojí hodne úsilia a výdrže. Divný pocit pri každom kroku cítiť bolesť, ale vedieť, že musíte, chcete vydržať. 10 km za 4 hodiny. A ešte 5 km navyše. 40 km za týchto podmienok - sme mŕtvi a tak vďační za sprchu a posteľ :)

proste Camino..





A čo sa mi ešte brutálne páčilo?.. že nech sa dialo čokoľvek.. pálilo slnko, pršalo, bolelo chodidlo, nové a nové pľuzgiere, noví ľudia, smäd, únava, radosť, studená sprcha, teplý spacák, zaujímavý pútnik, náhodný rodák, nekonečné role, zlatisté polia, dlhé etapy, nekonečné čakanie, nemilé vstávananie, dlhé zamyslenie, večerné zapisovanie, plná alberga, horúci pot, nové rozhovory, šľapanie, šľapanie a šľapanie.. proste hocičo čo sa vám cez deň prihodilo.. všetci okomentovali:
"That's Camino.."
"To je proste Camino.."

Foto: copyright Ajfel
Nabudúce ešte niekoľko LIVE zápiskov priamo z cestovateľského denníka. Bez cenzúry.. ;_)
(tu sú)