Keď som bol malý, hrávali sme s bratom karty o peniaze. Kým nám to nezatrhli. Mali sme zbierku všakovakých drobákov, a jedno z hráčských vzrušení bolo, keď ste prinútili toho druhého rozmieňať veľkú mincu. Ďalším bolo keď ste mali (vtedy nové) mince pekne naukladané. A kôpky nesmeli kaziť haliere. Preto sme sa ich vždy zbavovali, a hnevali sa, keď jeden poctivo dával peknú lesklú dvojkorunu a druhý škaredé 50- či dokonca 20- a 10- halierniky. Taká výhra vás ani netešila. Boli ste rád, že ste ich vyhrali a mohli stiahnuť z obehu, ale po chvíli ste sa ich radšej zbavili, aby "nekazili dojem" na kôpke. A takto kolovali halierníky namiesto korún a dvojkorún každú hru. Chceli sme mať pekné celé, a väčšinu času sme manipulovali aj tak s haliermi. A pritom stačilo tie štyri 50halierníky na začiatku vylúčiť. Alebo používať len v nutnosti.
Boli to pravda detské časy. No naposledy behom troch hodín sa mi stalo: kupoval som noviny a z 50 centov mi vydali dve 5centovky, kupoval som lístok za 1,45€ a vydali mi 50 a 2+2+1 zbierku centomincičiek, ktoré predomnou venovala šoférovi slečna. A na verejnom WC na košickej stanici mi z 50centovky vydali 10+10+5+2+2+1.
A tak som do Prahy dovliekol desať deka bronzu, za ktoré sa nedá v ČR kúpiť pivo.
Takže, uľahčime si €-manipuláciu. Dám vám dám niekoľko dobre mienených rád (aby ste mi nabudúce dávali slušné, zlatisté centáče):
V prvom rade si uvedomme, že príliš veľa malých mincí funguje v obehu aj vďaka psychologickej slučke: Neviem narýchlo nájsť správne malé mince, preto si ich vždy nechám vydať z väčšej celej sumy. Hromadia sa. Snažím sa ich zbaviť, keď mám čas si sumu pripraviť (malé, známe sumy, obyčajne okrúhle: noviny, lístok, predpripravený výdavok). Tu je však kameň úrazu. Používam ich keď platím okrúhle sumy (viz. vyššie holka kupujúca lístok a šofér vydavajúci výdavok). Ale musím sa ich zbaviť! A v obchode, kde neviem predpokladať výslednú sumu, ich narýchlo hľadať nechcem/neviem. Takto sú aj obchodníci nútení mať väčšiu zásobu najdrobnejších mincí a púšťať ich do obehu. Nakoniec sme všetci preeurocentovaní a nejde z toho von.
Takže 3 eurocentovské rady:
→ Neberte 1-centovky. Darujte ich tomu, kto vás obsluhuje. Môžete namietať, že sa toho môže nazbierať aj na niekoľko eur ročne. Asi áno. Ale stojí to za to? V Čechách to už polroka funguje bez 50halernikov a nikto sa necíti okrádaný (zaokruhľovanie funguje aj vo váš prospech) a manipulácia je ďaleko pohodlnejšia.
→ Snažte sa (1), 2 a 5 -centovky míňať výhradne vtedy, keď je na to príhodná, neokrúhla suma (ak je problém ich rozoznávať, noste ich oddelene vo vrecku a vytiahnite pri platení).
→ Neplaťte nimi okrúhle sumy. To je dôležité. Samozrejme, čím menej ľudí toto pravidlo dodržuje, tým viac sa mince hromadia práve tým, ktorí sa to dodržiavať snažia. Ale nejak z tej sľučky treba von :)
Hm.. veď je to vlastne celkom jednoduché :-) Pridajte sa dodržiavaním 3 eurocentovských pravidiel! Spohodlňte si život, a majte pekné, zlatisto sa lesknúce euromešce!
