Pán Fico je mediálne veľmi zdatný človek. Autoritatívny a skvelý rečník. Právnické vzdelanie mu umožňuje rozprávať formálne zaobalene imitujúc odbornosť, ale zároveň vie dokonale sprostredkovať a vyvolávať emócie, z čoho by mal nejeden investor radosť, mať u seba takého skvelého marketéra. Percentá v prieskumoch sú jeho svätým grálom a pozícia malého nedotknuteľného boha, ktorý milosrdne dohliada na to, aby sme sa všetci ostatní mali sociálne, pričom akákoľvek kritika je rúhanie, je jeho pomyselným cieľom politickej nirvány.
Pán Fico tomu podrobuje všetko (a nielen svoje) úsilie. Preto videl v iniciatíve SNS, ktorá potrebuje pred voľbami zahrať na strunu povrchného nacionalizmu, dobrú príležitosť ako urobiť gesto ústupku SNS a zároveň zaplniť stránky novín, blogov, komentárov a televíznych správ diskusiou a rozhorčením nad tzv. vlasteneckým zákonom.
Jedna zo základných poučiek úspešného demagogického politika, je odvrátiť zrak od vážnych problémov a zlyhaní k takým, ktoré vzbudzujú emócie, vyvolávajú roztržky, ale vo svojej podstate sú banálne. Čo vás rozhorčí viac? Že niekde, nejaký politik, cez nejakú firmu a nejakú zakázku pripravil štát o milión, 10 milíonov, 100 miliónov? Všimnite si psychologicky aspekt vnímania veľkých súm. Ľudia majú tendenciu rozlišovať sumy, ktoré im niečo hovoria. Vedia, čo znamená keď je chlieb o 20 centov drahší, keď je výplata o 100€ vyššia, ale či sa stratilo 100, 200 alebo 300 milónov je v podstate nerozlišiteľné pre 99% ľudí. A pri tom práve tam ide o obrovské sumy.
Nie. Našinca viac rozhorčí (príp. poteší - vždy však ide o emóciu výrazne silnejšiu ako pri správe o ďalšej sprenevere ďalšieho finančného obnosu) ak jeho dieťa budú nútiť počúvať hymnu a namiesto kníh sa pre žiakov nakúpia vlajky. A prípadná vina pri nespokojnosti voličov padá na predkladateľa, tj. SNS. Dokonalý marketing.
A zrazu sú kauzy v úzadí, zrazu sa o prešetrovaniach na ministerstvách nehovorí, Ficove dvojaké postoje k rovnakým ministrom i emisie zase vyšumeli do ovzdušia naprázdno. Toto všetko pán Fico veľmi dobre vedel a vie.
Má to však jednu nástrahu. Môže sa stať, že sa o tom bude písať príliš veľa, že sa zistí, že študenti nie sú až také stádo s nezáujmom o budúcnosť a zorganizujú nejaké prostesty, alebo že aj voličom Smeru sa znepáči, že ich Fico k niečomu núti. Jednoducho hrozí, že sa tými vlastencami naozaj staneme a začne nám záležať na budúcnosti našej krajiny.
PS. Škoda, že to Rafaja nenapadlo pred olympiádou. Mohlo sa uzákoniť, že slovenskí hokejisti vyhrajú zlaté medaily, tým by sa podľa logiky koalície dosiahlo, že by ich naozaj vyhrali a Slováci by dobrovoľne sami kupovali vlajky a spievali hymnu aj každý deň. A ešte boli aj hrdí, že sú Slováci. Škoda.
