Ako ma dostal šofér autobusu. V dobrom. A slovenský!

Piatok poobede, jediný autobus smer Bratislava, ďalšie až večer. Z technických dôvodov (iné povinnosti, lenivosť, trošku free prístup) nemám lístok kúpený vopred, a tak len obďaleč čakám, či sa mi zvýši miesto. Množstvo ľudí s miestenkami tomu nenasvedčuje.
Miestenkári sa vošli, dokonca aj tri Španielky budú mať miesto. Nesmelo s príslušnou dávkou sebavedomia a slušnosti sa kladiem šoférovi pozitívne formulovanú otázku.
„Máte ešte voľné miesto?“
„Nemám.“
„Určite?“
„Pozriem sa!“ – dostávam odpoveď, ktorú som až tak veľmi nečakal.
Naposledy v nemenovanom meste, kedy som ostal verný svojmu štýlu a nepovažoval za potrebné obdariť sa lístkom vopred, po otázke či určite nie je žiadne voľné miesto, zostal som pekne okríknutý, že či som hluchý úplne alebo nerozumiem po slovensky, že už mi to predsa povedal.
Nuže, vravím si aspoň je tento ochotný.. „Máš ty ale šťastie, presne jedno voľné miesto ešte je!“ Pekne som sa poďakoval a s haluzným pocitom, že som nejako osudovo získal posledné miesto som sa pohodlne usadil.
Ďalšie prekvapenie: šofér, pán Kováč, sa nám hlasom pokojným, vľúdnym až mierne spevavým, podobným mamičke spievajúcej uspávanku svojmu dieťaťu, predstavil a v mene spoločnosti Eurolines zaprial príjemnú a pokojnú cestu a informoval o predpokladanom príchode do Bratislavy.
Na prestávke nás milo poprosil o vystúpenie, aby mohol uzamknúť autobus. Pri odchode z odpočívadla nás osobne spočítal, aby sme niekoho nenechali. Do Bratislavy sme prišli presne. Pán Kováč nám poďakoval v mene svojej spoločnosti, poprial príjemný zbytok večera ako i víkend.
Chvíľu som bol hrdý na to, že je to slovenský autobus. Vyšiel som z neho vysmiaty :) Jednoducho ma ten šofér dostal. Povedal pár milých slov, rešpektoval a vážil si cestujúcich ako ľudí, aj ako svojich zákazníkov. Z pracovného hľadiska spravil navyše minimum, cestu mi však spríjemnil nadmaximálne. Ďakujem.

Takto sa robí biznis. Ale musia prísť až nadnárodné spoločnosti? Musí byť najprv konkurencia? Až potom sa v nás zobudí ľudskosť? ..ale ja som vďačný aj za to!