Články sú podľa pána Motýľovieho
" Nové a ešte novšie, nezávisle od zúfalo obyčajného, priemernéhoa príšerne nudného života typického pre drvivú väčšiu blogerovzvábených nekompromisným volaním jednej hlúpej módnej vlny. "
a chudák prelietavajúc z blogu na blog, ktorý ho láka farbami a vôňou
("blogeri sa, za použitia tých najprevarenejších fínt, snažiaupútať moju pozornosť. Trasú sa, aby som klikal na ich články a prechádzal zrakom po písmenkách") je frustrovaný, že blogy nakoniec nevoňajú a nechutia úchvatnou vôňou.
Tak áno, pán Motýľ sa vo svojom výrazovo kvetnatom článku vyžil (dar slova mu asi nechýba), ale obsahovo nič nové nepriniesol, a obsah sa dá vystihnúť prvými dvoma vetami. Týmto vlastne poprel publikovaním svojho článku myšlienku, ktorú v ňom prezentoval. Ospravedlnením mu buď, že tak neučinil na blogserveri, ktorý kritizuje :) (prečo je to vo vybrali.ste.sk mi niekto musí objasniť)
Nebudem nikomu brať názor ani pohľad, natožto možnosť sa vyjadriť. Ale myslím si, že blog ako taký nemá prinášať len niečo super objavné, bohovský umelecký zážitok, originálny výskum, či prepracovanú investigatívnu reportáž, ale hlavne určite nemusí spĺňať požiadavky objektívnej prínosnosti spoločnosti.
Ja si totiž veľmi rád prečítam čo nové a "obyčajné" zažili ľudia ktorých osobne poznám, aké majú názory iní ľudia na veci ktoré ma zaujímajú, aký okrajový problém sa rieši v mojom obore, ktorý je v spoločnosti okrajový. A nechám sa unášať ľahkosťou písania, iba pre potešenie z čítania. Môj svet sa totiž točí okolo vecí, ktoré sa ma dotýkajú.
Preto vždy rád kuknem ako prešiel Matúš Camino , ktoré som absolvoval aj ja, ako sa darí Elen a Emke a aké náročné a príjemné je mať doma maličkú, čo haluzného vystrojil Martin a ako o tom vtipne povypráva. Oddýchnem si pri radostnej ľahkosti a freeuvoľnenosti Katkinych článkov , chcecknem čo múdreho odpočula Zuz , nechám sa osloviť Borisovým odžitým, pevným ale veľmi láskavým a chápajúcim nadhľadom , prečítam čo prežíva Juraj, kňaz ochotný vás rešpektovať a chápať ako človeka , bez potreby v prvej vete vás odsúdiť. Poobdivujem priebojnú Maruš , prečítam peruánske zážitky od Katinky , vrátim sa do detstva, či len sa snažím predstaviť ako sa asi žilo pred x-rokmi, keď hudobný a klipový exkurz urobí Róbert. Ocením skvelé fotografie pána Satka, i profesionálného amatéra, Iviatko. Nostalgický zaspomínam na haluzpohodové články Myshky , prečítam ako by radi úradníci a lesní ťažobníci radi upálili Juraja , čo nové postretlo v jej príjemných článkoch Alenku z ríše divov . Obdivne ma udivuje ako z ďalekej Číny si niekto môže zamilovať Slovensko a slovenčinu, ake neskutočné zážitky sa dajú zažiť v Rusku , aké inovatívne metódy vymyslel pán Učiteľ , ako dokáže bojovať Natália a čo navaril Medveď . Popočúvam, koho zas vyspovedal Sudor , a aké manželské zážitky ma Janka . Prečítam haluze Jílekovej , a najnovšie sa priíjemne uchechtávam nad perfektným podaním materských zážitkov slečny Mišovie . Čo nové a aké to je žiť v Španielsku mi sprostredkovávala Marína. A aké je to byť Slovákom, ale vlastne Austrálčanom vám povie Steven a ako sa robí veda v Amerike povie čo to Martin . Keď scem počuť vidieť lienky, čítam MischTisch a zistím čo zas zaujímavé videla na zastávke Schwarzcka . Žasnem nad bujnou fantáziou Križiaka potulného , páči sa mi štýl písania a pohľad Soni a Vikiho super nielen fotky .
Čítam kopu kvalitných blogov mimo blogsme (námatkovo napr. piki , rony , dusoft , synopsi ), ale som členom blog.sme.sk komunity a mám ju rád. Mám rád konkrétnych ľudí, rovnako ako sa nechávam osloviť článkami nových, ak mi je nejaký článok doporučený, alebo naň narazím náhodou. Necítim sa, že by po mne nenasýtne blogerské narcistické egá útočili nadpismi, aby som ich písmenka čítal a ich karmu honil. Mám tu proste obľúbených autorov. Nehľadám geniálne umelecké vyžitie (knižnice stále máme). Nehľadám ani odborné články z ranku pôvodných recenzovaných prác (na to mám PubMed ). Hľadám to čo má blog mať. A také blogy, ktoré sa MNE páčia ( i keď väčšine nemusia). A tiež sa občas predieram objektívnym i subjektívnym balastom, ktoré aj blog.sme prináša. Ale aj takéto systémy majú svoju autoreguláciu na rôznych úrovniach (výber SME, SME si všimli, karma(?), moja RSS), a nie je to iba a hľadanie ihly v kope sena.
A viem, že pre mňa sa z 8 každodenne nových blogerov urodí čítaniahodných autorov viac ako len 10 na 10 000 blogerov.
Ja mám proste svoj blog.sme.sk rád a budem ho brániť! :-P
