A čo je na tom vlastne také super?
Oceňujem priamosť a priamočiarosť. Pani vie čo potrebuje a ja to chápem. Nebojí a nehanbí sa to povedať. Veď si chce len sadnúť.
Nepotrebuje tisiceráke doprosovanie "Šak si sadniteeee" - "Nieee, ja postojím, mladá som."
A nepotrebuje si ani "len tak akože pre seba" zanadávať na tú dnešnú drzú mládež bez spôsobov (Už ju vidím aká úslužná bola k názorom a hodnoteniam generácie jej babičky a prababičky), čo by sa mala trikrát predkláňať a štyrikrát doprosiť, aby si babka za pozornosti publika sadla.
A nepotrebuje hádzať pohľadom Chucka Norrisa, ak síce práve dobehla na autobus s dvoma palicami (tým o desať minút, to už by asi to rokovanie nestihla), ale vy ste hneď nevyskočili do pozoru ale sedíte ďalej.
A nepotrebuje ani okázalo na pol autobusu vytasiť preukaz ZTP a "vyhodiť" vás z miesta ako keby ste robili niečo zlé, že tam sedíte.
A nepotrebuje sa ani prebíjať preukazmi, kto je viac postihnutý a kto má väčšie právo sedieť (Aj také som videl tasiť, ale to sa už ani stredovekí rytieri na takú bitku nechytajú..)
Nechápte ma zle. Práve naopak.
Ja osobne uvoľním miesto veľmi rád KAŽDÉMU, kto ma o to slušne požiada. A nepotrebujem vidieť žiaden preukaz, nemusíte mať nad 60, nepotrebujem vedieť chorobopis, nepotrebujem vedieť, že idete z nočnej, nepotrebujem vedieť, že vám proste prišlo zle..,
Jednoducho keď sa z akéhokoľvek dôvodu potrebujete posadiť, tak ma o to bez okolkov priamo POPROSTE!
Ďakujem :_)
PS. Tento článok nie je namierený proti nijakým skupinám a nemá za cieľ diskriminovať. Má za cieľ zlepšiť komunikáciu a mienku o dnešnej mládeži a pomôcť si uvedomiť, že keď niečo JA chcem, tak preto JA mám niečo urobiť a nemyslieť na to "Ako preboha budem vyzerať keď niekoho požiadam o uvoľnenie miesta". Mimochodom, vyskúšajte to v praxi. Budete prekvapení, ako to funguje :)
