Písmo:
A-
|
A+
Prišlo mi to v prvom momente mierne divné..tak v pohode sa vyjadriť o smrti (blízkeho človeka) a aj o vlastnej. Tak medzi rečou..dvoma vetami ako by nič.. šak normálka nie? Všetci vieme, že nás to čaká. Neviem..ale oslovilo ma, že to (minimálne znelo) tak spontánne a úprimne.
A potom, keď som sa nad tým zamyslel, tak som to svojím spôsobom viac a viac obdivoval takýto prístup.. chcel by som takú vyrovnanosť. A taký život, že by som na seba nebol naštvaný keby som práve zomrel :) Proste normálka nie? všetkých nás to čaká..
A dospieť k tomu nie tak falošne.. presviedčať sa o tom, že smrť nič nie je.. to nie. Neklamať seba.. proste k tomu tak životom dospieť bez toho, že by som si to vôbec uvedomoval či musel vyslovovať..
