Dobrá duša

vedela objať, vedela sa úprimne porozprávať, vedela sa usmiať, vedela sa radovať, vedela vystrájať, vedela haluziť, nehovorila nie a mala z toho problémy, problémy riešila, no pre istotu na poslednú chvíľu, bola otvorená, bola milá, bola veselá.. bola. Ale čo sa stalo? Veď sa nazmenila. Ľudia ju nijak extra nesklamali. Svet sa moc nezmenil, ona predsa tiež nie, veď je to stále ona.. a predsa. Priateľov uráža, necitlivo si robí srandu, nerozumie im, nevie vycítiť ich problémy, menej sa zhovára, nemá na nich čas, nechce sa jej obetovať pre nich nejakú námahu. Čím to teda vlastne je? No, neviem. Možno táto vždy usmievavá duša má právo občas zažiť pocit prázdna, neužitočnosti, vzďaľovania sa. Možno aj ona potrebuje takú " dobrú dušu ".. Ale ako ju poznám..pochybujem, že si to prizná.. :_)