Na ďalší deň som kupoval knihu. Stála 328 Kč. Bol to cyklistický obchod s výdajným miestom pre online kníhkupectvo. Platil som 500 korunáčkou a obchodník sa ma pýta, či nemám tých 28. V peňaženke som mal v drobných presne 27 Kč. Tak zasmejúc sa vravím, "len 27". "Dobře, dejte" a hneď mi vydáva 200 korunáčku. V duchu som sa zasmial, že ako rýchlo sa mi ta koruna zo včerajška vrátila. Zapriali sme si príjemný zbytok dňa.
S našou bufetárkou si dlžíme veľa korún. Jednokorún. Raz ona mne, raz ja jej. Rád jej nejakú tú korunu občas prizaokrúhlim, ona sa však tvári, že nič a poctivo mi jednokoruny postrkuje späť. Občas mi nejakú odpustí, keď si zoberiem so sebou málo drobákov. Veľmi sa neusmieva, ale keď sa jedná o jednokoruny, tak áno.
Štastie si za peniaze nekúpite. Iba ak za korunu.
