Druhý zrazu vie čo je pre vás dobré, čo by ste mali robiť a čo by ste nemali robiť. A vás to začína otravovať. Toto predsa nie ste vy? Prečo mi niekto chce tvrdiť kto som? Ja chcem byť sebou!
Najhoršie je, že to tí druhí myslia úprimne. Vtedy je to trochu smutné. Necháme sa opantať predstavou, že takto to ja považujem za najlepšie, tak je jasné že je to najlepšie pre toho druhého. Už nerozmýšľa.. iba sa snaží a snaží.. veď chce aby ste boli šťastní.. a Bum! Zrazu narazí. error. Akože sa ti to nepáči? Ako? Veď som to robil(a) pre teba! Všetká moja snaha kvoli tebe! Nemožeš ma poslať do čerta. Veď sa ti to musí páčiť!
Tak vám poviem.. nepočúvame, a nechceme počúvať..časom už ani seba.. vytvorili sme si predstavu, ktorá sa nám páčila, a ktorej nás bavilo obetovať čas, energiu i lásku.. Hm.. nie je ľahké milovať realitu.. ..pretože nikdy nie je podľa našich predstáv..
..lebo sa nepočúvame.. ale telefón má dva konce..a ja som v týchto slovách možno práve zabudol na ten druhý koniec..možno..možno som v tom aj ja až po uši..
