Zaujímave je, že s rastúcim vekom nás detí, kedy by sme mali dostávať rozum a brať veci viac s nadhľadu, a rastúcim vekom našich rodičov, ktorým by to malo začínať byť jedno a nerozčuľovať sa pre blbosti, sa situácia nijako nemení. Hádky sú iné, ale vždy sú.
Niežeby sme to mysleli nejak v zlom, len proste sa to akosi nakopí a vybuchneme. Aj tak je zaujímavé, že sa to kumuluje pred Vianocami. Aj keď možno je to aj logické.. veľa príprav, mamka chce aby to bolo tip-top, nám sa nechce :)
Ale potom príde Štedrý večer a všetci skrotneme ako ovečky, zmiznú vycerené vlčie zuby, prepáčia sa urážky i narážky, prežujeme čo by sme chceli vykríknuť. Jednoducho krásna úľava, pohoda.. priam láska :-)
Ešte že máme aj hlášku, ktorá napäté situácie zachraňuje aj pred Vianocami. "Mamičko, šak Vianoce!", hlási s úsmevom oco, keď mamka na nás zdvíha hlas. Ujalo sa. Konfliktov neubúda, avšak "haló šak Vianoce" dáva trochu nadhľadu a uvedomenia do vyostrených situácii. Veď vlastne to môžem povedať aj kľudne čo myslím..lebo väčšinou to nik nemyslí zle. Len to akosi nevieme pokojne prezentovať a pokojne prijať a pokojne vysvetliť ak je náš názor iný..
Tož, škoda len že nie sú Vianoce častejšie.. "Choľem raz do týždňa", jak hovorí môj oco.
