Aj keď.. nie až celkom tak. Veď niečo som si vybral a za tým idem.. alebo nie? Hm.. asi hej, ale nemám vždy ten pocit. Pocit, čo to je vlastne pocit? Nie.. ozaj nie je dobré preklepávať myšlienky do písmen. Vlastne je to divné.. ako som spomalil rozmýšľanie, aby som stíhal písať. Aby myšlienky nelietali mimo písmená. A vlastne čo som to chcel?Hej. Chcel som niečo napísať. A vari to ide na silu? Chcel som niečím osloviť. A vari to ide na silu? Ale ja som chcel. A tak som písal čo mi napadalo. Nečítal po sebe. Vlastne som len rozmýšľal.. a či je správne odhaľovať ľuďom svoje myšlienky? Neviem. Aj tak sa mi to v hlave mieša. Nejde to, čo? Pochopiť ma.Ale či sa dajú pochopiť myšlienky?Na to máme predsa slová. Aby sme ich formulovali. Vyšperkovali. Doladili. A tak prinesú čitateľovi osoh. Veď kto bude čítať niečo čo niekomu len blúdilo hlavou? Alebo skôro rukami. Veď to chce nejakú pointu. Šperk na záver, niečo čo si niekto odnesie..
Je to haluz. Niekedy si to skúste. Písať úplne všetko čo vás v danej chvíli napadá. Bez rozmýšľania. Vraj to odhalí vašu dušu.. tak neviem.
Skúsim prečítať v pondelok a možno prídem na niečo nové o sebe..
