"Čo študuješ?"
"Biológiu."
"Hm.."
"Prírodné vedy v podstate."
"Aha, takže zvieratká a také, hej?"
Bohužiaľ toto je častý rozhovor, ak sa niekto zaujíma o oblasť môjho štúdia. Časté reakciu sú tiež "Aha, takže trápiš potkanov", "To sú tie rastlinky, nie?", "fúúj, to pitveš žaby?".
Je to trošku inak :)
Najprv by som vyčlenil biológiu od ostatných prírodných vied, ktoré síce niečo spája, ale sú úplne odlišné a nemožno si ich zamieňať. Verte mi, že geografia a geológia sú o úplne niečom inom, matematika a fyzika o veľmi niečom inom a chémia o dosť inom :)
Čo je veľmi podceňované je šírka oblasti skúmania samotnej biológie. Všeobecné základy sú spočiatku rovnaké pre všetkých.
Možno rozlíšiť dva hlavné smery:
odborný (vedecký)
uiteľský (nutná kombinácia s iným predmetom)
Učitelia získajú za 5 rokov prehľad o všetkom, a musia to na priemernej úrovni ovládať všetko.
Odborníci zvládnu podobnú náplň za 3 roky. Ďalšie 2 roky sa venujú úzkej špecializácii, v ktorej sa stanú vcelku odborníkmi. Minimálne musia pracovať s najaktuálnejšími dátami a informáciami vo svojej oblasti. Obyčajne si vyberú konkrétny problém (sami si ho vymyslia, alebo sa prihlásia na nejaký vypísaný v nejakom laboratóriu). Na danú tému za 2-3 roky vypracujú diplomovú prácu, v ktorej použitím istých metód, ktoré sa naučia, musia vytvoriť vlastné experimentálne výsledky, ktoré v diplomovej práci príslušne spracujú a interpretujú. V podstate sa už jedná o vedu (hodne zjednodušene povedané), keďže objavujú, skúmajú, objasňujú nepoznané, nové skutočnosti. Na toto všetko dohliada školiteľ (zodpovedný vedecký pracovník, s dostatočnými skúsenosťami s experimentálnym bádaním aj publikovaním výsledkov. Obyčajne to býva vedúci oddelenia priamo na fakulte, príp. na Akadémii vied.)
Vrámci špecializácii existuje nesmierna variabilita. Špecializácie nebývajú ostro vyhranené, často sa prelínajú a používajú rovnaké metódy na nesúvisiace problémy.
Môžu sa venovať:
botanike (vyššie rastliny, nižšie rastliny; systémy, vzťahy, molekulárne mechanizmy)
zoológii (stavovce, bezstavovce, hmyz; zameranie na konkrétnu skupinu, riešenie konkretného problému)
molekulárnej biológii (jej metódy sú využívané vo všetkých biologických odboroch, najmä pri skúmaní fyziológie živočíchov, biochémie samotnej bunky, či všeobecných molekulárnych princípov).
Niesú to všetky špecializácie a nie sú ostro ohraničené. Týmto som chcel demonštrovať odlišnosť a pestrosť zamerania vrámci biológie (Nemôžete o žiadnom biológovi tvrdiť, že viete čo robí pokiaľ sa ho bližšie nespýtate). Ale zároveň aj zviazanosť a spätosť (bunka z akéhokoľvek organizmu sa chová podľa istých všeobecných charakteristík).
Tak až vám nabudúce niekto povie, že študuje biológiu.. spýtajte sa ho čo skúma :_) (určite ho potešíte.. aj keď nebudete rozumieť jeho odpovedi :))
