Cestu sme začali plavbou po Amazonke (alebo inej rieke) až ku tajomnému hradu v Karpatoch. Cesta viedla popod jeden z najkrajších mostov, čo som v živote videl, a po hranici, ktorá rozdeľovala Európu skoro pól storočia. Neskôr sme navštívili kráľovské korunovačné mesto s krásnym komitátnym hradom na kopci.
Na druhý deň sme videli krásne vinárske mestečká. V prvom z nich ulapili draka vďaka tomu, že sa opil vínom, ktoré preňho obyvatelia dali do studne. V krásnom kostolíku sme videli renesančný oltár od majstra Pilgrama, áno toho istého, ktorý je autorom krásnej kazateľnice v Dóme Sv. Štefana vo Viedni. Neskôr sme videli Fuggerovský hrad (o takom človeku som počul aj v nemeckom Augsburgu) a najväčšie pivnice v strednej Európe. Cestou sme videli zbierku najlepších vín malej krajiny v strednej Európe a Slonie ucho v jednej jaskyni.
Na tretí deň nás čakalo prekvapenie: Transylvánsky hrad s krvilačnou grófkou, možno zákernejšou, ako sám Gróf Drakula. Neskôr hrad poľského šľachtica Ctibora zo Ctiboríc a hrad pána Tatier a Váhu.
Ďalej sme videli polynézske geometrické kresby na malých dreveničkách uprostred krásnej prírody, drevené domčeky vymaľované v tých istých farbách ako tie na ostrove Burano v Benátkach, alpskú architektúru a prírodu vo Vysokých Tatrách, najväčší hrad v strednej Európ a najvyšší gotický drevený oltár na svete, atď.
Cestovali sme aj na severný pól uprostred Dobšinskej ľadovej jaskyne a potápali sme sa pri veľkom korálovom útese v Ochtinskej aragonitovej jaskyni. Cestou naspäť sme sa zastavili v meste, kde založili najstaršiu technickú univerzitu na svete a prezreli sme si severskú drevenú architektúru v Hronseku.
Priznám sa, asi sme necestovali po svete, ale rozmanitosť nášho malého Slovenska je úžasná. Celou cestou som musel odpovedať na otázku: Prečo o tejto krásnej krajine nikto nevie?
Pár podnetov na zlepšenie
(možno sa raz dostanú ku kompetentným):
Ako sprievodca musím platiť vstupné do jaskýň, ak nemám aspoň 20 turistov. Ja s veľkou námahou presvedčím niekedy len dvoch ľudí, nech sa idú so mnou na ne pozrieť a moja vstupenka im ešte viac zdraží cestu. Ja som niektoré jaskyne videl aj 20 krát. Na hradoch neplatím a patria tak isto štátu.
Parkovisko je tak isto predražené a teraz platím všade. Tatry sú zvláštny prípad. Platí sa 1,80 za hodinu alebo 5,60 za cely deň. My tam potrebujeme byt len asi 1:15 a to za 5,60. Parkovné sa teraz platí všade. Za tento týždeň som platil viac ako 30 eur.
Viem, že Španieli sú hluční, ale keď majú chodiť po expozíciách, kde 40 minút počúvajú výklad po slovensky, občas sa rozprávajú. Treba im slušne ukázať nech sú ticho. Napríklad tak, že ukážete prstom na ústa. Silno sypať ŠŠŠŠ... a vražedný pohľad nie je najslušnejší spôsob. Nevidel som to nikde inde, len na Slovensku.
V Dobšinskej ľadovej jaskyni sa ľudia tlačili a sprievodkyňa zakričala: NETLAČTE SA, AJ TAK SA VŠETCI DOSTANETE DOVNÚTRA!. Mohla povedať prosím Vás netlačte sa, aj tak sa všetci dostanete do vnútra. Vidíte ten rozdiel medzi príkazom a slušnou prosbou?. V službách nestačia vedomosti, treba školiť ľudí aj ako sa majú chovať.
Jedna veľká pochvala (ale našlo by sa aj viac dôvodov). Opravovali námestie v Spišskej Sobote a krúžili sme v okolí. Zastavil som auto pri jednej pani a spýtal som sa, ako sa dostať dovnútra. Pani mi chcela vysvetliť, ale keď uvidela voľné miesto v mikrobuse, radšej nastúpila a viedla nás do cieľa. Ďakujeme a veľká pochvala od mojich turistov.
