Štátne nemocnice
V Peru existujú štátne nemocnice a polikliniky. Štát platí prevádzku týchto zariadení. Hocikto tam môže ísť. Musíte sa zapísať, aby mali vašu zdravotnú dokumentáciu. Každá jedna návšteva lekára sa platí, suma nie je vysoká povedzme 1 euro. Lekár vás vyšetrí. Ak ste mali napríklad úraz a potrebujete röntgen, najprv idete a zaplatíte za snímok. Ak Vám potrebujú dať sádru, musíte si ísť kúpiť obväzy a sádru. V nemocnici Vám nedajú žiadny materiál, všetko musíte kúpiť a priniesť. Priamo v nemocniciach, alebo blízko nich sú vždy lekárne otvorené 24 hodín denne.
Na pohotovosti
Keď prídete na pohotovosť s chorým, lekár ho príjme ale nedá mu žiadny liek, ak ho vy nekúpite. Vždy musí byť v čakárni jeden príbuzný, (deň aj noc), lebo hocikedy môže prísť sestrička a volať: „Príbuzný pacienta XXX“ a dá Vám recept. Ľudia často nemajú dostatok peňazí, a snažia sa potom telefonovať známym, ale videl som aj pýtať od ľudí naokolo o pomoc, aby mohli kúpiť liek, ktorý súrne potrebujú.
Hospitalizácia
Hospitalizácia sa tak isto platí. Zase, nie je to vysoká suma, ale povedzme 6 alebo 7 eur za noc. Pacient dostane posteľ, posteľné prádlo, stravu a hlavne lekársku starostlivosť. Tak isto musíte platiť každé jedno vyšetrenie a každé ráno Vám dajú recept, aby ste doniesli potrebné lieky.
Na dedinách
V Peru lekári nechcú isť pracovať na vidiek a preto štát vymyslel systém, ako zabezpečiť minimálnu lekársku starostlivosť. Mladí lekári, (a ostatní zdravotnícki absolventi), musia jeden rok pracovať pre štát na dedinách. Za ten rok práce dostanú od štátu minimálnu mzdu. V každej provinčnej oblasti je jedna malá ambulancia, kde najčastejšie nájdete len jedého lekára absolventa. Niekde bude len sestrička. Tieto ambulancie často nemajú ani alkohol na čistenie a lekár pravdepúodobne bude mať so sebou vlastné nástroje. V Peru môže každý lekár robiť malé operácie. Počas školy často chodia na prax do štátnych pohotovostí, kde sa už druháci, alebo tretiaci učia šiť malé rany (aj bez umŕtvenia ak pacient nemá na kúpu anestetika).
Mladí zdravotníci nedostanú diplom, kým nesplnia si túto povinnosť. Často je úlohou lekára posielať pacienta rýchlo do najbližšej nemocnice. Môj synovec je mladý lekár a rozprával mi, ako niekedy musel cestovať niekoľko hodín pešo po horách, aby sa dostal k pacientovi, ktorý bol chorý a nemohol sa dostaviť k lekárovi.
Lekári sa počas tohto roku učia pomáhať najchudobnejším. Myslím si, že v spoločnosti ako je tá naša, je to dobré, lebo mladí lekári budú v budúcnosti súčasťou elity. Ja potom neviem pochopiť, keď počujem, že sú lekári na Slovensku, ktorí nemajú morálne zábrany a vypýtajú peniaze od svojich pacientov, ktorí majú prijem niekedy aj 5 krát nižší ako oni sami. Vadí mi to aj preto, že vzťah lekár – pacient je veľmi nevyrovnaný. Človek je najzraniteľnejší, keď je on, alebo niekto blízky chorý.
Nadácie
V najchudobnejších miestach Peru fungujú aj zahraničné nadácie. Keď som bol v pralese medzi indiánmi, oni mi rozprávali, že chodia lekárske lode po amazonských riekach a zastavujú na dedinách a zahraniční lekári ich liečia. Chodia tak isto zubári. Takýchto lekárov som videl aj v Andách. Patri im naša veľka vďaka.
Myslím si, že sú krajiny, kde je zdravotníctvo v oveľa horšom stave, ako je v Peru. Myslím si, že práve rozdiel medzi chudobnými a bohatými krajinami je najviac vidieť v zdravotníctve.