
Rozbitý piedestál zašlej slávy,
zamotaný v pavučine.
Zahalené obrazy z prítmia haly,
pozerajú na mna vinne.
Nechal som ich prachom zapadnúť.
V jedinom okamihu.
Nenechal som slová dopadnúť,
len do srdca vyryť ryhu.
Zmyzol som v tichu.
Ostali tu čakať s odtrhnutým slovom,
rýchlou poštou neukončenou.
Stihol som dať len jediné "zbohom",
bytiu ženy lásky palmou ovenčenou.
Tak silné sú putá zavislosti,
čo prerastajú i skrz kosti.
Tak ťažké je to jarmo snať.
A viac sa ho nechytať.
Ako dlho trvá abstinujúcemu fajčiarovi,
kým sa z neho opäť stane fajčiar?
Zlomok sekundy.