Pre každý prípad, som včera okolo obeda na ceste z domu (Ivánka pri Dunaji) do Petržalky použil miesto tradičného diaľničneho obchvatu cez slávny Prístavný most, cestu centrom mesta s perspektívou prejazdu cez Dunaj po Novom moste SNP. Smerom po Rožňavskej na križovatke s Bajkalskou som trochu síce spanikaril, keď som videl obrovského dymiaceho draka smerom na Trnavské mýto a odbočil preventívne na Bajkalskú, aby som pred Prístavným mostom prešiel na Prievozskú. Tam na mňa čakal ďaľší dymiaci drak pri Mlynských Nivách. Plný optimizmu a výfukových plynov som vďaka momentálnemu inštinktu odbočil na relativne priechodnejšiu Karadžičovu, kde však chvost draka inštalovaného na Záhradníckej začínal už pár metrov po odbočení. Bez zábran som teda použil skratku cez Moskovskú ulicu, na ktorej konci som bez mihnutia oka porušil prikázaný smer a triumfálne stihol obe zelené na Americkom námestí. Zvyšok cesty k Novému mostu nijak v tom čase nenaznačoval žiadnu dopravnú kalamitu. Keď som prechádzal Staromestskou ulicou smerom na Nový most zazvonil mi mobil.- "Kde si?" - volal mi môj Anjel pre oblasť technického zabezpečenia.- "Hovor rýchlo ak niečo chceš, aby som ešte stihol odbočiť." - "Som v Mlynskej dojdi."V poslednej naozaj že sekunde som odbočil k PKO smerom do Mlynskej doliny.S mojím anjelom pre oblasť technického zabepečenia, civilným menom Falko, momentálne pracujeme na jednom spoločnom projekte, preto som predpokladal, že skočíme niekam na kávu a pokecáme čo nové. Aj keď žiaden stretnutie vopred nebolo plánované. Jeho funkčnosť v tejto fukcii odhadujem tak na 75 %. Ako kedy. Doterajšia cesta teda relatívne pokojná bez väčších brzdení. Nestalo sa nič. Žiadna sláva sa nekonala. Vydýchol som si. Keď som však prichádzal k autu môjho Anjela a chcel odbočiť, prestalo z ničoho nič fungovať servo na volante. Jak ho zbadalo, prestalo fungovať, asi tak by som to povedal. Takže som ho minul s výrazom prekvapenia v mojej tvári, na čo on na mňa nechápavo pozeral, že čo to stváram. Ako tak som to odparkoval k nemu aj bez toho serva. No pekne, hovorím si. Anjel otvoril kufor môjho auta, čo ja zvyknem robievať len naozaj zriedkavo a len v nevyhnutných situáciach, veď nato mám toho anjela predsa, a pokrútil hlavou. - "Ako dlho ti hovorím aby si vymenil olej? Pol roka? Okrem toho, chýba ti veko na olejovej nádrži? Máš tu pekný bordel, cely motor je od oleja." - " Wow. To nemyslíš vážne? Musí tam byť."- "Nie je. Máš roztrhnutý remeň alternátora. Preto ti nejde servo. Nedobíja. Tieto zimné gumy som ti už minulý rok radil vymeniť, nevidíš že prší?A okrem toho je leto.Už tu nemáš vôbec žiadny dezén"- "Vidím, veď jazdím opatrne a pomaly.A ja že prečo tak hukoce ten motor." Pochopil som. Posledného pol roka mesiac čo mesiac dolievam liter oleja, keď kontrolka už pípa ako besná v každej miernej zákrute. No na výmenu oleja som si akosi nenešiel čas. Moje pneumatiky, ktoré bolo vhodné vymeniť už minulý rok v zime.... nieže takmer, ale uplne bez dezénu, kričali ústami každého kto ich zbadal: VYMENIŤ PROSÍM EŠTE DNES!!Na ich výmenu však akosi.. no veď viete, najprv ma vymačkla dovolenka v Grécku, potom dane, nový notebook a potom.. už ani neviem čo.Pozrel som na anjela a všetko mi bolo jasné. Stál pred veľkým neprehliadnuteľným bilboardom, ktorým som považoval za jasné vyjadrenie tých tam hore, že v tom majú ako vždy prsty práve oni. Bola na ňom Katka Koščová so svojím novým albumom a mne do toho ešte aj do uší a mysle pustili : Teraz je ten správny čas. - "Ak máš peniaze, vybavíme to hneď.", povedal anjel.- "Mám." Z nefunkčným servom, bezdezénovými pneumatikami, bez oleja a vrchnáka olejovej nádrže, s vybýjajúcou sa betériou a tým značne spomalenými stieračmi som sa vydal na cestu upršanou Bratislavou smerom do servisu, ktorý anjel vybavil. Vymenili sme olej tentokrát aj s novým krytom nádržky, dali nový remeň alternátora, a dokonca som kúpil aj síce trochu jazdené ale predsa len s dezénom pneumatiky. Zatiaľ. Plne si uvedomujem, že moje rozhodnutie ísť v ten deň cez mesto, namiesto Prístavného mosta, malo obrovský vplyv na môj nasledujúci život. Ak by som sa totiž rozhodol ísť cez Prístavný most, som presvedčený, že k havárii by došlo presne v mieste, ktoré som popísal v mojom článku z minulého štvrtka. A tým by sa naplnilo to, čo som tak nerozvážne k sebe tým článkom pritiahol. Ale stál pri mňe v ten deň niekto rozumnejší a ten ma poslal cez mesto. Preto mi bol za odmenu, za to, že som Vám milý spolutrpiaci vodiči dnes nespôsobil zbytočne ďaľšie vrásky na čelách, poslaný mimoriadne priamo do cesty môj osobný Anjel pre technické zabezpečenie, ktorý vybavil za mňa všetko potrebné. Proste som nebol nechaný napospas drakovi niekde na moste, alebo inde bez pomoci s pokazeným autom stáť.Do práce v Petržalke som prišiel okolo piatej popoludní. Vypil som kávu, poreferoval Ildi o tom, ako som sa dnes takmer naozaj stal známym po celom slovensku, pozrel čo nové na blogu a vydal sa naspäť krížom cez Bratislavu domov do Ivánky pri Dunaji. Veď však kade inokade, že? A to čo pred čím som tak dlho utekal, ma mohlo dnes konečne dobehnúť bez toho, aby ešte viacej škody muselo byť pritom napáchanej. Nuž, či to nebude aj tým, že som minulý týždeň napísal článok o nutnosti vyrovnávania všetkého, čo je pokrivené. A tento dnešný fuul servis mi darovali ako bonus, za to že píšem a nenechávam si to čo počujem a vidím iba pre seba. Lebo uznajte, mohlo byť aj horšie. Ba aj veľmi zlé sa dnes mohlo stať. No ušetrili ma toho.
