Milovať....čo to znamená vlastne? Patriť? Ako si to mám správne vysvetliť? Veď sama som prednedávnom povedala priateľovi, že je moje slniečko, ktoré ma rozveselí a poteší, ba dodala som aj dnes, že sa iba toho bojím, aby sa mi nestal drogou a nebola som závislá na ňom.
Načo mi on veselo odpovedal, že žiadne závislosti a drogovanie nebude podporovať. No a ešte dodal, že čo spravím ak odcestujem do cudziny, alebo on niekam. Všetko predsa sa môže stať a treba sa s tým aj vyrovnať. Pekne povedané, ťažšie zažívané. Vždy, keď príde na lámanie chleba, ako sa ľudovo hovorí, vtedy sa všetko preverí.
Keď som na dne a je mi smutno, stojí pri mne. Podporí ma dobrým srdcom, milým slovom...
Aj vtedy, keď som šťastná tešíme sa spolu. Preto mi je s ním tak dobre. Vieme sa smiať aj plakať. Poradiť si , pomôcť v každej chvíli, nie je toho málo, čo nás spája vždycky. Optimizmom srší, úsmev mu nechýba, to ja občas som tak zamyslená a melancholická, že čaruje ak ma zo zlej nálady dostane. Možno si ho nezaslúžim, zišlo mi na um dnes, aj vyslovila som to nahlas. Vraj mám povedať iba jeden dôvod, prečo si to myslím. Na žiaden som však neprišla. Tak to nie je pravda potom. Obaja si pomáhame navzájom a tak je to správne.
Sme teda priatelia na život a na smrť? Iba čas nám ukáže kým pre seba sme. Tak necháme sa prekvapiť, ako sa nám bude spolu žiť, či sa budeme milovať a či navzájom ovládať.