Sobotňajší večer sme trávili u mojej priateľky a jej rodičov v príjemnej atmosfére s výborným jedlom a pitím ako sa patrí. Ten môj sa odviazal poriadne a po 1l ruskej vodky nasledovala pollitrovka pepermintovej dobroty z Kréty kombinovaná pivom a dobrou anglickou slaninkou. Nad ránom sa patrilo si aj zdriemnuť a tak, sme sa rozlúčili a každý sa vybral do svojej izby. Ujo Janko si ešte zapálil svoju poslednú a môj si s ním poklebetil. Prišla som iba oznámiť manželovi, že kde nájde zubnú kefku s pastou a pyžamo. Odišla som si ľahnúť. Počula som, ako šiel do kúpelne a viac som sa nestarala. Prešlo asi 5 minút a on buchol dverami a šiel schodmi hore na poschodie. Tíško som zavolala jeho meno, ale nikto sa neozval. Vyšla som aj na chodbu, no nikde som ho nevidela. Po chvíli som počula Tatianu, moju priateľku, vyjsť z kúpelne na poschodí, ako sa pýta môjho, čo tam robí. Odvetil, že čaká, kto mu ukáže, kde má spať. Milo mu odvetila, že predsa dole na prízemí. Pretože v tej izbe neboli dvere, iba záves, všetko v tom tichu som počula. V duchu som sa smiala a vyšla na chodbu, aby môj „pokladík“ nezablúdil...