Je obyčajná,mladá žena,ktorá sa presťahovala z rušného mesta na pokojný vidiek.Miluje prírodu a ticho jej pomáha pri tvorbe vlastných príbehov,ktoré však ležia v jej zásuvke a rada by to zmenila.Podarilo sa jej však aspoň to,že dva jej články boli uverejnené v oblastných novinách,čo ju inšpirovalo k ďalšiemu písaniu.Už učiteľka na základnej škole tvrdila,že jej slohy sú najlepšie a bola by z nej dobrá spisovateľka.Ktovie, možno sa jej to raz podarí... Zoznam autorových rubrík: Úvaha, Vlastné zážitky, Postrehy, Cestovanie, Potulky prírodou, V živote sa stáva, Súkromné, Nezaradené
Chcela by som sa dotknúť tvojich pier, tak ľahko ako vánok sa dotýka stebla trávy, keď pofukuje v lete. Nech pocítim sladkosť tvojich bozkov, ktoré budú tak nežné a jemné zároveň. Plné lásky sa budú tešiť s mojimi perami a šepkať si všetko to krásne, čo zvyknú vravieť milenci. Naše ruky sa budú túlať po nepoznaných miestach a spoznávať krásy a tajomstvá našich tiel...
Sobotňajší večer sme trávili u mojej priateľky a jej rodičov v príjemnej atmosfére s výborným jedlom a pitím ako sa patrí. Ten môj sa odviazal poriadne a po 1l ruskej vodky nasledovala pollitrovka pepermintovej dobroty z Kréty kombinovaná pivom a dobrou anglickou slaninkou. Nad ránom sa patrilo si aj zdriemnuť a tak, sme sa rozlúčili a každý sa vybral do svojej izby. Ujo Janko si ešte zapálil svoju poslednú a môj si s ním poklebetil. Prišla som iba oznámiť manželovi, že kde nájde zubnú kefku s pastou a pyžamo. Odišla som si ľahnúť. Počula som, ako šiel do kúpelne a viac som sa nestarala. Prešlo asi 5 minút a on buchol dverami a šiel schodmi hore na poschodie. Tíško som zavolala jeho meno, ale nikto sa neozval. Vyšla som aj na chodbu, no nikde som ho nevidela. Po chvíli som počula Tatianu, moju priateľku, vyjsť z kúpelne na poschodí, ako sa pýta môjho, čo tam robí. Odvetil, že čaká, kto mu ukáže, kde má spať. Milo mu odvetila, že predsa dole na prízemí. Pretože v tej izbe neboli dvere, iba záves, všetko v tom tichu som počula. V duchu som sa smiala a vyšla na chodbu, aby môj „pokladík“ nezablúdil...
Neuveriteľné!? Niekto sa nevie dočkať prázdnin a môj syn sa div nerozplakal, keď ráno opúšťal náš dom...
Nechtiac som si čakajúc v ambulancii na lekára vypočula rozhovor dvoch mladých žien, ktoré rozoberali svoje vlastné skúsenosti s láskou. Útla blondínka, tak okolo tridsiatky, sa zdôverovala so svojím trápením nežnej tmavovláske v zrelom veku. Ako inak obe rozoberali mužskú dušu až do tých najjemnejších hlbín a zákutí...
Byť mamou je úžasný pocit. Sama mám doma už dve ratolesti v krásnom pubertálnom veku. Aby som toho nemala málo, ešte mi k nim pribudli ďalšie dve detičky. Moja deväťročná neter Simonka a desaťročný synovec Norko. Keďže moja sestrička je pracovne veľmi vyťažená a pracuje aj v noci, tak cez víkend a skoro každé voľno, aké je aj dnes – štátny sviatok, deti trávia u nás. A tak, som sa ani neviem ako, zrazu stala štvornásobnou mamkou. Aké to je?
Potok zurčal. Nádherná melódia, ktorú vydával, lahodila môjmu sluchu. Dokonalosť prostredia dopĺňal spev vtákov a úžasná vôňa sálajúca všade vôkol mňa. Plakala som. Slzy mi stekali po líci a ich slanú chuť som cítila, keď dopadli ku kútikom úst.
Jeden z najkrajších jarných mesiacov, nám klope na dvere. Priam búcha a nielen na tie dvere, ale hlavne na naše srdcia a dušu útočí ako divý.
Sadli sme si po dlhej dobe do útulnej cukrárni s mojou dobrou bohužiaľ, už bývalou kolegynkou z práce. Tešili sme sa na seba a toľko toho sme si mali čo povedať, poklebetiť, veď sme ženy nie?
Zlosť? Ani neviem, našťastie nie nenávisť, aj keď k nej nemám ďaleko, ale presne myslím, to čo momentálne cítim, sa nazýva ľútosť a sklamanie.
Neviem či sa to berie ako chválenie, ale ja iba konštatujem, lebo som prišla na to, že „zatiaľ“ som svoje deti vychovala dobre. Prečo?
Bol tichý a zádumčivý. Nepoznala som ho vôbec. Nedovolil mi nahliadnuť do jeho duše viac, ako by som chcela. Všetko mi odhaľoval tak postupne.
Túto vetu mi minule, len tak v zápale rozhovoru vybrechla rovno do tváre, moja najlepšia kamoška. – Ako to myslíš? Prihlúplo som sa zatvárila, a asi aj opýtala.- Normálne, ako som to povedala predsa. Dodala a mne iba ostalo vysvetliť si to po svojom.
Prišla mi pošta a keďže vonku leje ako z krhly a ja sa v takýto čas cítim, ako zbitý pes a nie vo svojej koži, potešila som sa a to veľmi. Pošta nebola formou listu donesená poštárom, ale v mojej schránke v PC .
Nasledujúci deň som sa od rána podrobila všakovakým vyšetreniam od odberu krvi, cez meranie tlaku, interného a skončila som do obedu pitím vynikajúcej „dobrôtky“ tekutej sadry, na zistenie funkčnosti žalúdka. Aby som sa nesťažovala na málo starostlivosti, ešte mi kvôli tomu, že som nevedela prijímať potravu, dali glukózovú infúziu do žily. Vyčerpaná som sa šla po obede prejsť do parku, aby som aspoň trošičku mala dobrú náladu. Zamyslená a ubolená prešľapujúc z nohy na nohu, som sa chcela dostať k mojej obľúbenej lavičke. Div som nespadla z nôh, keď som na nej zbadala moju „Egyptskú múmiu“, už som sa otočila na odchod, keď ma zbadal.
Prehrabávala som sa dnes v spomienkach a vynorila sa mi úžasná príhoda, aj keď pochádza z nemocničného prostredia, myslím, že stojí za to, aby som ju spomenula. Bolo to síce dávno, čo sa mi stala, práve som šťastne zmaturovala a mala vek plnoletosti a hlavu plnú plánov, ideálov, snov, a v srdci veľa lásky.
Ponížene dovolím si prosiť, ó Bože, vypočuj moju ubolenú dušu, zúfalo túžiacu po tvojom nežnom pohladení, pochopení aj večnej láske, ktorou oplývaš. Môže žena žiadať a bude vypočutá? Preto žiadam, či pokorne prosím o Tvoju priazeň. Svojou náručou štedrosti ma prikry. Nech tá prikrývka po veky ostane prikrytá, šťastná bude moja duša.
Žijete si sporadicky vo svojom každodennom stereotype. Až raz, tak náhle, dostanete predvolanie na lekársku prehliadku. Pôjdete bezstarostne. Nakoniec, cítite sa zdravo. Vášmu odborníkovi, na slovo vzatému, sa však niečo nepozdáva a pre istotu vás pošle do nemocnice, na zázračný prístroj. Bohužiaľ, ten jeho obavy iba potvrdí.
Vraví sa, že každá svokra je dobrá, keď je od vás vzdialená tisícky kilometrov. Myslím si, že o vzťahoch neviest a ich svokier bolo vymyslených neskutočne veľa príbehov a vtipov. Pridám sa aj ja a ponúknem vám na pobavenie jeden môj vlastný. Keďže každá nevesta sa pri návšteve svokry chce ukázať v tom najlepšom svetle u mňa to nebolo inak.
Zvonil telefón.....volala akási mladá žena z agentúry, sprostredkujúcej prácu v zahraničí. Oznámila inej cudzej žene, čakajúcej na druhej strane úžasnú novinu. Ponúkla jej prácu do Talianska priamo k moru do letoviska pri mestečku Rimini. Opýtala sa jej, či ešte má záujem o prácu, lebo žiadosť si predsa len dávala minulého roku začiatkom leta.
Ublížila som ti. Nechtiac a nevedomky, ale predsa a neviem si to odpustiť. Nezaslúžiš si to odo mňa, ty určite nie....a preto ma to mrzí viac ako si dokážeš predstaviť. Ako to napraviť? Čo urobiť, aby ma tak nebolelo pri srdci, či priamo v ňom samom, kde to pichá, tlačí....Nemohla som prijať tvoju lásku....Odpustíš mi? Ja sebe neviem ....Je medzi nami taký silný, krásny súzvuk duší...ten mi bude chýbať najviac asi. Ja milujem ťa? Možno? Asi? Neviem sama nevyznám sa v sebe, ako rozumieť mám tebe?
