Ako na Nový rok, tak ...

Bol obed a ja som ďakovala svojej skvelej rodinke, že sa podujala zastať moju prácu v kuchyni a pripraviť všetko jedlo a dokonca aj upiecť úžasný koláč. Syn iba skonštatoval, keď ako mátoha som sa prešla do kúpelne, že kto nepracuje nebude ani dnes jesť. Nevadilo mi to, že všetko, čo som do neho vštepila, hneď použil aj proti mne. Nielenže som nebola vôbec hladná a jedlo som nemohla ani vidieť, ale mi bolo aj špatne a triasla ma zimnica. Na pere sa mi vyhodil neskutočne škaredý herpes a bez chirurgického zásahu som vyzerala ako Angelina Jolie. „Och to bude ale smutný Silvester,“ pomyslela som si. Dcérka mala o štvrtej rande v meste a môj synátor nechcel Silvestra tráviť so mnou a ocinom doma, tak nám vybavil zábavu u mojej švagrinky v dome. Nechcelo sa mi z teplej postieľky ani nos vystrčiť nieto aby som šla akože na návštevu k švagrinke, kde sme mali počkať na dcérku, keď večer skončí jej rande a ide sa domov. Prinútili ma obliecť sa a dokonca zohriali auto aby som nezamrzla a šla s nimi. Celú cestu som bola tak nepríjemná a hundrala som, že nikam ísť nechcem a mali ma nechať doma, že na ich mieste by som sa vyhodila počas cesty rovno z auta. Ešteže majú toľko trpezlivosti so mnou. Keď sme prišli s obľúbeným koláčom mojej švagrinky, tak som vedela, že sa poteší. V izbe som šla rovno ku kozubu sa zohriať a poprosila som liter teplého čaju. Večer zbehol rýchlo a ja som dostala chuť na varené vínko, vraj je lepšie ako lieky, tak som sa nechala prehovoriť, že poškodiť mi to nemôže, tak uvidím, aké zázračné účinky na mňa bude mať. Moja polovička ale chcela piť tiež tento blahodarný mok a kto nás od šoféruje domov?! Našťastie dcérka už má vodičák, dostala ho na tieto Vianoce. Tak čerstvá šoférka, no nepáčila sa mi veľmi tá myšlienka, ale nič ako súhlasiť mi neostávalo, alebo nepiť? To bola otázka. Ja, čo skoro osemnásť rokov som abstinent, som chytila takú slinu na to domáce tokajské vínko, že ani som si neuvedomila a pila som asi štvrtý pohár. Dcérka volala okolo ôsmej, že čaká pri bránke, či jej prídeme otvoriť a že aj s tým svojim fešákom, lebo zmeškal vlak. No krásne to pokračovalo, samé prekvapenia, ktoré bolo neplánované. Tak som aspoň mala možnosť spoznať tento „kvietok“, ktorý nám padol pred troma týždňami do rodiny. Zamilované pohľady, dotyky a maznanie, ktoré neskrývali ani pred nami ma presvedčili, že sú obaja v tom až po uši... Miesto toho, aby sme šli domov sme vytiahli karty a do polnoci hrali žolíka. Príjemne sme sa zabavili a pred odbitím dvanástej sme vonku pri záhradkách na kopčeku sa dívali na rozžiarené mesto a vychutnávali si ohňostroj. Pripili sme si šampanským z umelými pohárikmi a každý okrem priania si dal predsavzatie, čo by mohol zmeniť, alebo sa zbaviť nejakého zlozvyku. Bolo asi niečo pred pol druhou ráno, keď som po dlhej dobe sedela vo svojom „BIANCU“ a prvýkrát za volantom moja dcérenka. Mrzlo a ona v noci nikdy nešoférovala. Mala som strach, priznám sa, ale zvládla to bravúrne až po kopec v našej dedine, kde som sa chytila volantu ja sama a predviedla im jazdu pretekára formuly jeden . Keď sme zastali pri bránke a syn šiel otvoriť, vystúpila aj dcérka a aj jej fešáčik a ja som sa z chuti smiala, lebo sa tak vystrašil, že ak budem chcieť odplašiť dcériných nápadníkov len so mnou pôjdu autom a dcérka bude voľná. Ustlala som mu v obývačke, aj keď viem, že by najradšej spali spolu. Okolo štvrtej som sa zobudila na strašidelné sny z mŕtvymi a sucho v ústach. Prechádzala som cez obývačku, kde spal náš hosť. Nesvietila som nech ho nezobudím. Niečo pred šiestou som šla opäť po vodu a moja dcérka ležala vedľa neho. Prvý okamih mnou prešla vlna hnevu a zúrivosti nad jej drzosťou a zneužitím situácie. Mám v svojej povahe robiť škandály pre svoju impulzívnu povahu, len manžel ma poprosil, nech s tým počkám kým on odíde. A pekne dodal, že keby som ja mala vo vedľajšej miestnosti svojho chlapca, či by som nechcela spať s ním. Upokojila som svoju vriacu vínom premiešanú krv. Opitá som nebola, nebolela ma ani hlava iba mi bolo trochu zle, či z vína alebo tej angíny čo na mňa lezie netuším. Dcérka za mnou prišla popriať mi dobré ráno a pekne som jej od pľúc povedala, čo si o tom všetkom myslím, že najprv nám dotiahne niekoho, koho pozná len tri týždne, je s nami celý Silvester, dokonca u nás spí a ešte sa mu nasáčkuje do postele, že aj na moju benevolentnosť to je priveľa. Ona, že nič sa nestalo, len vedľa neho ležala.. No čo už zrazu som si uvedomila, že nemá päť rokov, aj keď to nechcem vidieť, že môj život sa rýchlo mení a ja to nemôžem ani ovládať ani zamedziť a moje vlastné slová: „Nech radšej moje deti spávajú doma ako kadekde inde. Aspoň viem s kým a kde sú...“