In vino veritas

Nedeľný večer a pri stole on a ona. Štrngajúc pohármi naplnenými sladkastým červeným vínom sa rozprúdila medzi nimi takáto debata: Ona: „ Čo by si spravil, keby som ťa podviedla?“On : Iba sa usmial, vediac, že aj tak by to nikdy nespravila. Ona: dobiedzajúc ďalej pokračuje „ To by si miláčik, ale nosil parohy.“On ju prerušil a dodal: „Dal by som si na hlavu klobúk, aby ich nebolo vidieť.“Ona: „Jáj, ale to by neboli také maličké, ja ti už predsa roky sľubujem parohy, čo sa nezmestia ani cez naše vchodové dvere. Odpustil by si mi ich?“On: „Určite. Aké požičaj také vráť.“ Pozreli na seba a zasmiali sa tak od srdca, až sa triasli poháre na stole. Ona: „Ja budem veľkorysá a dovolím ti všetky od 18 rokov vyššie, lebo do 15 je to trestné a do 18 mladistvé a nechcem, aby si porušil zákon. On: „Pekné od teba, že mi to dovolíš.“Ona: „Nemysli si, že len tak nezištne to bude, ja si doprajem takéto vzrušenie tiež.“ V očiach zbadal ako sa zablysli srdiečka, tak ako v tej rozprávke o káčerovi McDonaldovi doláre, svietili. K tomu ešte dodala: „Čítala som v akomsi časopise, že ženy po tridsiatke sú akési nenásytnejšie, ešte viac ako ženy po dvadsiatke. A čo ťa čaká zlatko po mojej 40-ke? To vtedy sú ženy ako dračice!“ Pritiahol si ju k sebe a nežne pobozkal: „Netáraj zlato. Ty pôjdeš pekne pracovať, teba tie blbosti zaraz prejdu.“Ona: „Ja by som si priala mať ešte jedno bábo. Mám v sebe toľko lásky a nemám ju komu dávať. Naše „obludky“ sú už veľké, ty si stále v práci a láska nášho psa a mačiek mi už nestačí.“On: „Prosím ťa, konečne máme čas na seba, večer nič nemrnčí a neotravuje, naše „obludky“ doma aj pomáhajú. Ten cirkus už nechcem zažiť...“ Nenechala ho dopovedať: „Čo si ty zažil, preboha? Ani nevieš ako ti deti pred očami vyrástli. Stále si bol mimo domu. Keď nie v cudzom štáte, aspoň v inom meste, veď som ich v podstate vychovávala ja sama. A vôbec, jasné načo akési uplakané decko, do toho treba len investovať čas, peniaze, lásku, všetko. Našla som riešenie. Najlepší pre mňa bude milenec. Nič ma nebude stáť, tebe nik nebude večer plakať, nielenže mi bude prínosom, ale ma aj obohatí o skúsenosti...“On: „Tak dosť!“ a to už vravel so zvýšeným tónom v hlase, „To chceš, aby som teraz žiarlil?“Ona: „To chcem, že ak to raz vyvediem, aby si mi odpustil. Dopredu ťa na túto skúšku nášho vzťahu pripravujem a skúšam či to prežiješ.“On: „Ja hej, len či ty!“