Priateľstvo

Páčil sa mi tento úryvok v knihe, ktorú som dostala do daru od láskavej a výnimočnej ženy a neuveríte spoznala som ju na návšteve a ani nie po hodinovom rozhovore, kedy som mala pocit, že ju poznám odjakživa, mi darovala vyťahujúc z kabelky tenkú, ale obsahom bohatú knižočku. Nedalo mi, aby som si tak krásne myšlienky nechala len pre seba a preto som si dovolila sa o ne podeliť s vami všetkými, ktorý si prečítate tento článok. Priateľstvá môžu vznikať aj takto ako náhodné, alebo osudom dané stretnutia. Kedy skoro ako pri zamilovaní prebehne akási iskrička sympatie, kedy zisťujete koľko máte spoločného a skoro rovnaké názory na vzťahy, manželstvo, výchovu detí, jednoducho na život. Vraví sa, že každý si pritiahne k sebe len takého človeka, akým je sám. Jeden druhému sme zrkadlom. Niektoré obrazy v tých zrkadlách, sú krásne ako od maliara. Teší Vás dobrota a ochota a zaráža aj láska k blížnemu tak zriedkavá, bohužiaľ. No sú obrazy aj krivé, kde zvyčajne nevidíme seba, ale tých „druhých“ ako sebecké monštrá, lakomé a nenásytné zrúdy, neochotné a vypočítavé potvory, ktoré nás ničia a oberajú o sily aj chuť do života, ktorý by mohol byť tak úžasný a krásny. Každý vzťah, a hlavne ten priateľský, je podobný, dovolím si tvrdiť, že skoro ako manželský, lebo aj tu je základom láska, aj keď v trochu inej forme a podobe. Našťastie priateľstvá trvajú dlhšie a sú aj hodnotnejšie. Ak máš priateľa, takého ozajstného, ktorý o tebe všetko vie a napriek tomu ťa má rád, máš viac ako on sám. Stačí jeden človek, ktorý vás dokáže pochopiť, vypočuť, pomôcť, keď ste skutočne na dne a je tu vždy pre vás, aj keď sám má množstvo povinností, chorôb, či nedostatok času, ten strašný fenomén dnešnej uponáhľanej doby.