Presne tak sa to snažím dostať sama do krvi. Bohužiaľ nie som asi dosť učenlivá, lebo sa mi to nie veľmi darí. Neviem, či nie som ten povestný cholerik!? Ale okrem povahy sangvinika sa mi nálady často striedajú občas ako pri aprílovom počasí a to mrzí nielen mojich blízkych ale aj mňa samotnú. Rada by som sa zmenila a riešila veci s pokojom Angličana, ale keď mne je už tak blízka povaha k tej talianskej, že snaha sa často minie účinku. Čo je však zvláštne, najviac to, keď môj drahý manžel spomenie, že si ma zobral práve preto, že som bola tak milá, tichá, skromná... a vraj po rokoch, čo sa zo mňa vykľulo?! No čo už! Ľudia sa menia a asi aj ja som sa za tie roky zmenila. Podstata vraj ostáva. Len keby som sa na svet vedela dívať viac s úsmevom, to by bolo najlepšie.
Spomínam si na obdobie, keď moja dcérka výzorom anjelika, krásne blonďavé vlásky a milá nevinná tvárička, tak rada vyplazovala na všetkých a všade svoj malý, ružový jazýček. Tá hanba, čo som všade zažívala sa nedá ani opísať. Nadarmo som na ňu najprv pekným slovom, potom krikom aj hrozbami skúšala všeličo, nič tu nepomohálo. Vrchol všetkého bol príchod do škôlky, keď miesto milého odzdravenia pani, alebo vtedy súdružke učiteľke, pekne a s detskou nevinnosťou ukázala ten pokladík, čo nosila v ústočkách. Pani učiteľka aj ja sme ostali úplne zmeravené a ani neviem ako a kedy a moja „teplá, materinská dlaň“ pristála na ružových detských perách. Prešlo už niekoľko rokov a ja som sa zaoberala jógou. Čítajúc akúsi kapitolu o cvikoch a asánach som našla protistresovú pozíciu a neuveríte ako vyzerala. Presne tak ako moja dcérka, keď sa miesto pozdravu vyškerila na pani učiteľku. Malé deti si takto odbúravajú stres a nespracované emócie, že jednoducho na vás vyplazia svoj jazyk. Hneď som to vyskúšala aj ja. Verte či neverte ono to funguje. Nádhera, pomyslela som si. Od teraz, keď vás nahnevá šéf, manžel, manželka, svokra, ktokoľvek jednoducho sa nerozčulujte iba VYPLAZTE SVOJ JAZYK. Uvidíte, ako vám odľahne a pritom sa dobre pobavíte.
Úsmev má čarovnú moc, naozaj je zázračný, každý deň sa o tom presviedčam. Človek dostáva späť, čo vysiela na svoje okolie a tak to funguje dokonale. Keď sa usmejete aj ten druhý vám to oplatí. Viem, že nie vždy máme chuť sa smiať a preto to funguje stonásobne. Keď tú chuť nemáte vy, obdarí vás úsmevom niekto úplne cudzí, koho ani nemusíte poznať a je to tak nákazlíve, že mu ten úsmev darujete naspäť.
