SLEPAČIE STEHIENKA

 Manžel mi oznámil “Miláčik zajtra k nám príde mamička. Uvar niečo dobré nech si pochutná z tvojej kuchyne.“ A tu nastali potiaže. Čo také by som mala uvariť aby som mojej drahej svokričke ulahodila? Trápila som sa celý deň a na žiaden výnimočný recept som neprišla. Neostávalo mi do jej príchodu veľa času a tak som zašla do obchodu v domnienke, že ma niečo napadne. Prechádzala som sa hore, dole, napravo, aj naľavo a nápad nikde. Zastavila som sa pri pulte s hydinou .Keďže s mäsom robím nerada, už som sa zvrtla na odchod, keď v tom akési babenky vychvaľovali slepačiu polievku a, že cena dnešných sliepok je akciová a oplatí sa ich kúpiť. Na znak toho, že to mysleli vážne naukladali do košíkov tých oškubaných operencov neúrekom. Nasledovala som ich príklad a nesmelo vložila jeden balík tejto pochúťky aj ja. Doma som pekne všetko pripravila a pred varením polievky som dodnes neviem prečo sliepočku zbavila jej nožičiek a pripravila ich na obaľovanie. Polievka bola výborná. Krásna, číra a hlavne chutná. Horšie to vypálilo s tými nožičkami. V domnení, že mäsko bude šťavnatejšie ostalo surové, pekne v trojobale oblečené čakajúce len na rozohriaty olej. Dočkalo sa . Dala som piecť tie nešťastné combičky a čakám, čakám a oni nie a nie sa upiecť. Strúhanka bola čierna ako uhoľ, a mäsíčko stále surové. To ma už riadne napálilo. Pichla som do neho vidličkou a krv od kosti striekla až na stenu. Tak dosť!!! Vykríkla som. Vybrala som obhorené stehienka na tanier s tým, že ich vyhodím psovi. Ešte som zašla do komory po uhorky a v tom manžel nedočkavý jedla obslúžil svokričku aj seba sám. Naservíroval, čo našiel mysliac si, že to tak ma vyzerať naschvál. Asi nejaká moja nová špecialita. Než som došla s tými uhorkami už sa snažili prísť na chuť jedlu na tanieri. Môj drahý sa tváril, že nič lepšie nejedol a na moje prekvapenie to zjedol všetko aj také surové a spečené. Na tanieri ostali len kosti. Svokra sa toho ani nedotkla, že nemá na mäso chuť. A ja som div nespadla z nôh. Môj milovaný celú situáciu zachránil. Vtedy mi došlo, aký poklad vlastne mám. Muž, ktorý zjedol toto, zje už všetko čo navarím. Svokra za mnou prišla do kuchyne, zavrela za sebou dvere a povýšeneckým pohľadom v očiach spustila sprŕšku slov. Čo vlastne hovorila ani neviem , bola som červená ako rak od hanby aj zlosti na seba. Viem len, že sliepky nie sú kurčatá, z čoho vyplýva aj tvrdosť mäsa. Zo sliepky by boli vynikajúce aj tie nožičky, ale najprv uvarené. Keď sa ako rodina stretneme a máme na obed hydinu vždy sa vytiahne táto historka o mojom varení a všetci sa na môj účet dobre pobavia.