Splnený detský sen

Celý život od malička ste robili to, čo každý od vás očakával a potreboval. Potláčali ste svoju tvorivosť, sny a vlastné túžby. A odpoveď na vlastné potreby bola? - To sa teraz nedá...! Radšej pomôž doma. Postaraj sa o súrodencov...Navar, poupratuj, nakúp! Nemali ste žiadne detstvo. Iní hrali sa, vyvádzali a tešili z toho, že sú deti. Vám ostali oči pre plač. Doma samé peklo. Rodičia večne naložený v liehu.....nezodpovedné, vraj dospelé bytosti. Vy, ako najstaršie dieťa, ste sa o všetko postarali. Sestru, brata odniesť ráno do škôlky.... neskôr do školy...po obede po nich znova....potom písať s nimi úlohy.. Popratať dvojizbový byt. Nakúpiť, navariť...Cez víkendy treba prať a žehliť! Akoto, že si nemáme čo obliecť? Po nociach sa nedalo ani spať. Pravidelné hádky, časté bitky...neraz ste utekali z domu len tak v pyžame a bosé....Policajti boli u vás ako na návšteve....Hanbili ste sa vždy a všade. Zakríknuté, mladé dievča čo dušu malo ako žieňa zrelé....Dokedy to vydržíte?....pýtali sa Vás...Dá sa vôbec pomôcť? Jediným riešením by bol vašich rodičov rozvod, ale nasledoval by detský domov... Mala ste štrnásť a stalo sa to. Starký si vás zobral ako váš poručník.. Rozdelili vás, troch súrodencov...sestrička mala iba osem rokov a braček, ktorého ste tak ľúbili len šesť. Oni ostali so svojím otcom...Váš to aj tak nebol, nemohli by ste s ním žiť....Mama sa šla liečiť...Na strednú školu odišli ste do iného mesta, možno zabudnúť....Prešli štyri krásne roky.. kde liečili ste si svoju ubolenú dušu...Konečne ste začali vidieť svet aj iný. Ale staré rany, vás vždy dohonili. Boli ste „divná“. Nie ako ostatné Vaše rovesníčky. Čo im sa zdalo vtipné Vám už nerozumné. Zaplatili ste krutú daň, nemali ste priateľov, nik vám nerozumel....Iba dospelí Vás nesmierne obdivovali. Takú dcéru by brali. Pracovitú, šikovnú, tichú, čo sa k tomu dobre učí a nebehá za chlapcami....Váš cieľ bol len jeden jediný. Mať raz svoj vlastný domov...Nevedeli ste doteraz čo to je??? Všade ste boli len trpené stvorenie, nad ktorým sa zľutovali dobrí ľudia...A vy ste chceli, len aby vás chápali a hlavne MILOVALI. To tak veľa ste od svojich blízkych žiadali? Možno áno....možno nie...Počas štúdia ste aj tak dosiahli slávu, úspech, uznanie. Vaše foto bolo na Galérii vzorných žiakov. Písali a kreslili ste do Internátnej kroniky. Učitelia vás mali radi a aj intelektuálny študenti Vám neskôr rozumeli aj keď zväčša vždy tí z vyšších ročníkov sa stali vašimi priateľmi. Veľká zmena sa stala, keď ste sa po prvýkrát tak naozaj srdcom zamilovali. Mali ste krásnych sedemnásť, cez letné prázdniny na brigáde zo školy....Ten chlapec vám dal svoje srdce a pocit, že ste hodná lásky, že vás môže niekto ľúbiť...nielen pre pekné oči, či jemne kučeravé vlásky...Prvá veľká láska, ešte väčšie sklamanie...ale vyliečili ste sa z toho ako každý, kto po prvýkrát veľmi miluje. Po skončení školy mali ste ísť študovať ďalej.... Profesori prehovárali vášho starkého, že ste dievča šikovné...Ale vy potrebovali ste stáť na vlastných nohách a „Zarobiť si na svoj chlieb“. Hneď po maturite ďalšia rana...Ochoreli ste náhle a vážne...Práca čo vás čakala v Banskej Štiavnici sa rozplynula ako keď sa roztopí prví sneh.. Koľko rán a utrpenia ste si pri liečbe užili.....a už ste mali zakázané niektoré pracovné úkony. Potrebovali ste, ale svoj vlastný domov a to vás hnalo ako motor dopredu...Šli ste ťažko robiť, aby ste si splnili svoj detský sen...Obliekli vás do montérok, do rúk dali rýľ aj vidly... rozhadzovali ste aj hnoj...rýľovali, vyplievali, sadili, v skleníkoch sa v päťdesiat stupňových horúčavách zadúšali a srdce už tak slabé, nadopované liekmi, ničili. Prešiel necelý rok a svojou šporovlivosťou ste si na svoj vlastný byt našetrili.....Ešte počas štúdií ste svoje štipendium na vkladnú knižku ukladali. Deň „D“ sa uskutočnil. Vy ste si svoj krásny jednoizbový byt kúpili. Dovtedy ste na slobodárni, ešte s ďalšími štyrmi ženami bývali. Nechceli ste veriť vlastným očiam, keď ste držali v rukách vlastné kľúče spolu so zmluvou od bytového družstva. Konečne máte svoj prvý, ozajstný a hlavne vlastný domov, po ktorom ste celý život tak veľmi túžili. Preto netreba zahodiť svoje tajné sny a túžby. Tie sa splnia ak veríte im veľmi.