Z
Odmietnuť ťa bolo pre mňa ešte ťažšie ako by som ti mala podľahnúť a milovať ťa, čo ty odo mňa si čakal najviac. Ale nedokážem ti dať to, čo potrebuješ, nie som pre teba tá pravá alebo len klamem samu seba a potláčam všetky svoje pudy, vášne, city. Zabíjam rodiacu sa lásku. Ty nevzdávaš sa ale, čím viac unikám ti, tým priťahujem ťa ďalej. Odbíjam ťa od seba, prosím zabudni na mňa. Nedokážeš to, a ani nechceš, ale ani ja. Len viem, že tak to je správne a niekto z nás dvoch rozum má mať. Dali sme si pauzu týždeň, mal si veľa práce, aspoň si to tvrdil. Myslela som na teba ustavične, nevedela si ťa z hlavy vybiť. Do snov si sa mi vkrádal ako zlodej, už nemohla som ďalej. Konečne sme sa stretli ozval si sa a boli sme obaja šťastní, že môžeme byť takto spolu. Ale ja neodpustila som si, protivná byť, a na každý tvoj návrh odbila som ťa vždycky. Ty dobre vieš prečo! Nemáš to šťastie byť už sebe pánom, sloboda dávno nepatrí ti a preto to všetko čo sme mohli spolu zažiť, nikdy sa nenaplní. Viem, že cítiš sa sám, nemilovaný, ja chápem ťa a liečim tvoje ubolené srdce. No priateľstvo zrazu v iný cit prerastá, zistíme obaja, že to, čo vzniká je vášeň, plameň, ktorý keď sa rozdúcha pohltí nás oboch. Preto ja to musím ukončiť skôr ako k tomu dôjde. Už nedokážeš mi len priateľom byť, na tvoju škodu, ale aj na moju. Tak jednoducho vyženem ťa od seba preč, aj nato treba obrovskú silu a dodám možno nemilosrdne to znelo...čo mne všetko ponúkaš a dať túžiš ...daj prosím svojej žene, ona si to zaslúži a ty budeš šťastný.
