Prečo človek vždy túži po tom, čo nemá...? Je to zákon, či príčina?
- Chcem ťa, túžim po tebe, myslím na teba, žil by som za teba, no ty to nezdieľaš so mnou. Prečo nie....?
- Chceš ma, no nedokážem ti dať, čo odo mňa potrebuješ...prečo, to neviem? Žeby neprebehla tá správna chemická reakcia? Dá sa to vôbec zladiť? Ešte tak klavír by sa dalo vyladiť....ale lásku? Kto to kedy skúsil? Asi mnohí sa už pokúšali....umelci o nej už toľko napísali, maliari čo pokreslili a bežní ľudia, čo všetko zažili. Hovorí sa tomu „v mene LÁSKY“. Muži, tak pohŕdaní ženami a aj ospevovaní... Potrebujeme vás, a predsa nechceme byť vami zotročené! Túžime po vašej oddanosti, láske, nehe...to všetko nám, len vy môžete dať... A dávate? Nie každej....nie vždy...a nie za každých okolností. Ste silní, múdry a láskaví...A predsa slabí, hlúpi a krutí.... Šliapete po nás a chcete nás vlastniť... Prečo vám to dovolíme? Lebo vás ľúbime? Z celého srdca... Potrebujeme sa navzájom. Dopĺňame sa, sme ako dva magnety, ktoré sa navzájom priťahujú. Nevieme to zmeniť, je to zákon múdrej matky prírody... Len spolu dokážeme tie úžasné veci ako je stvorenie novej bytosti...človeka. Dávať a prijímať......deliť sa o pekný úsmev, milé slovo, nežností, ktorých je tak málo ...pohladenie a nielen telesné, lásku tak ospevovanú a pritom zatracovanú. To všetko si môžeme darovať a pritom sa milovať.. veď preto žijeme. Láska nám dáva silu tvoriť, žiť, robiť svet krajším a lepším. Milujem... to je nádherné a byť milovaný je to najkrajšie a najvzácnejšie, čo život ponúka. Láska je jediný cit, ktorým sa nedá manipulovať. Buď existuje alebo nie. Nie je nič medzitým, vlastne prázdno. Zamilovanosť je najkrajším stavom bytia v ktorom chceme zotrvať navždy ...Svet je zrazu krajší a vzácnejší. Ľudia sú k sebe milší a lepší...vnímame veci dosiaľ nepoznané...Aký krásny dar nám bol ponúknutý.. Sme zaň vôbec vďačný? Kdeže, ako dobre vieme, že klamstvo, zrada a nevera v láske bolí a kruto platíme bolesťou, ktorú nedokáže zmierniť nič na svete...Túto bolesť dokáže vyliečiť len nová láska. Taká pravá, ozajstná čo je nezištná. Nečaká, že dostane ..ona dáva všetko a nič neprosí a nečaká. Ak dostane je šťastná. To nik tak nevie ľúbiť, to je skoro nemožné. Stále sú nejaké dôvody... krása, peniaze, postavenie, výhody, dokonalosť tela, nádherné oči... a kde ostala duša?? Tú ma predsa každý. Sídli aj v človeku čo nie je Tom Cruise, alebo Pamela Anderson...známe sex idoly. Pôžitky nás pohltia a zradia aj posledné ľudské v nás. My ostaneme prázdny, smutný a sami len so svojimi predstavami o šťastí a láske. A existuje LÁSKA vôbec v dnešnej dobe? Neviem ...snáď ešte nevymrela, to nesmieme dopustiť nikdy. Nádej predsa ostáva a zomiera posledná a tak verím, že láska je a treba ju hľadať vo vlastnom srdci!!!
