Tá túžba veľmi páli v mojom srdci. Zahas ten oheň prosím... moje srdce vráť mi. Už neviem ani kto som. Stratil som sa niekde, a KTO ma nájde? Ty jediná mi môžeš pomôcť...nájsť v mojej rozbúrenej duši pokoj. Balzamom pohladiť a schladiť moje túžby.. neviem byť iný, tak mi prepáč, ak som taký dotieravý a drzí. Nechcem stratiť jedinú lásku v mojom plytkom živote...Ty slnko dala si mi a ja tvojim mesiacom rád budem. Hviezdy svietia na oblohe no pre mňa, sú to tvoje krásne čierne oči, tak plné lásky, nehy dívajúc sa na mňa. Túžim bozkať Tvoje mäkké teplé pery, tak vášnivo sa vpíjať do nich. V duchu hladím Tvoju tvár aj celé Tvoje dokonalé telo. Tvoj uhrančivý pohľad nevidí tu moju ubolenú dušu? Ktorá kričí, že túži milovať a byť milovaná!
-Rozum, ten zastaví všetky tajné priania?!!
-Ty takúto odpoveď mi na to dáš?
-Chuť zakázaného ovocia môže byť však trpká... a keď vyprchá vášeň ostane prázdno... Potom sa bude hľadať ďalšie zakázané ovocie? Vypĺňať ďalšie prázdno v duši? Všetko je to prchavé! Aj keď vzrušujúce a lákavé... A keď sa zamilujú do seba obe duše, čo sa stane?
-Stane sa zázrak.
-Aj ten sa skončí raz. Nikdy si skutočne nebudeme patriť, vždy sa budeme skrývať a hanbiť len aby sme si kúsok lásky odovzdali a možno pri tom budeme pociťovať aj výčitky svedomia...
-Viem pritom, že pre mňa dávno nie si ... Preto mi dobre padne od teba každé milé slovo... Aj deliť sa o Teba by som zniesol rád. Veď milujem ťa dušou na stokrát. Ty, ale stále schladíš ma, jak arktický mráz... A to ma rozpaľuje ešte viac... Stále tvrdíš len to svoje... Láska je moja výsada, takže len cez city sa k Tebe dostať dá....Počkám ...možno budem úspech mať, snáď raz sa len dočkám , že budeš moja... mne patriť môžeš to som vždy chcel a preto nezbavíš sa ma, pokiaľ nedosiahnem ten svoj cieľ.
