Aj žobráci môžu nosiť šťastie

Vždy ma potešil svojim srdečným a milujúcim úsmevom na perách, z ktorých som počula vždy tieto slová: „ Nech Vám Pán Boh oplatí na zdraví, milostivá pani“. To ma vždy dostalo a nato som automaticky odvetila: „ Nech Pán Boh vyslyší“. S príjemným pocitom na duši som šla do práce. Môj „žobrák“ bol vlastne pán okolo šesťdesiatky. Nebolo z neho cítiť na míle alkohol ako z iných a aj keď bol zanedbaný a trochu páchol, nebol mi odpudzujúci. Už som ho začala brať na našej ulici ako jej súčasť. Prekvapil ma aj dnes. Bol pekne oholený a umytý aj slušnejšie oblečený, hlavne čisto. Spomenula som si ako som ho videla prvýkrát. Vyzeral ako mrzák. Sedel na studenej dlažbe a jedna časť nohavice, kde mala byť noha, bola prázdna, bez nohy, tak som si ho vtedy vlastne všimla. Taktika vzbudenia ľútosti zabrala a zapôsobila na city. Brala som ho ako chudáka, čo je bez nohy a odvtedy vždy, keď som ho videla, dostal odo mňa almužnu. Ohromil ma, keď som ho videla prísť do mojej práce. Prišiel totiž na vlastných. Nemal barly, ani sa nepodopieral paličkou. Mal obe nohy a zjavne boli zdravé. Bol to podvodník! Klamár! Kričalo moje vnútro od hnevu a rozčarovania. Zistenie bolí. Aj pravda ma niekedy horkú chuť. V ruke držal peniaze a pekne ma poprosil, nech mu ich prepočítam a nech poviem koľko majú hodnotu, potrebuje oddeliť 100sk. Dôveroval mi, preto za mnou prišiel. Veď som mu v to ráno hodila zasa nejaké centíky. Premohla som svoj hnev a jeho milé očka sa rozžiarili ako malému chlapcovi. Eurá vôbec nepoznal. Začalo sa to opakovať aspoň trikrát do týždňa. Buď ma zastavil na ulici, alebo prišiel za mnou do práce. V mojej hlave vírilo tisíc myšlienok. Načo potreboval presne 100Sk. Pokiaľ by to bolo na útulok aby sa vyspal a umyl tak v pohode, ale mala som nepríjemný pocit, že to asi niekomu odovzdával, kto mu dovolil žobrať v tomto rajóne. Za tie roky som dala svojmu žobrákovi meno „usmievavý svätec“. Začal mi nosiť šťastie. Prišla som o prácu, kvôli kríze, a hneď som si aj našla inú, alebo práca si našla mňa. Vždy, keď bol v mojej blízkosti, alebo som ho stretla, som mala veľmi úspešný a šťastný deň. Tak ako nosil v stredoveku šťastie hrb hrbáča, mne ho nosí môj „ usmievavý svätec“.