Chceme byť milovaní

Milovať a byť milovaný, po tom túži každý z nás a len niektorí majú to šťastie zažiť naozajstnú osudovú lásku vo svojom živote. Pretože potrebu dávať a dostávať lásku máme asi zakódovanú vo svojich génoch. Základný inštinkt pre zachovanie našej existencie v duchovnej sfére. Z fyzickej sféry je to hlad a smäd. Aj keď nechcete byť hladný a smädný aj tak tá potreba prichádza, akosi sama od seba a vy ju neviete potlačiť ani ovládať. S láskou je to rovnako. Prejavuje sa v podobe pohladení, bozkov, túžbe po prítomnosti, byť neustále s bytosťou, ktorú milujete. Pohltí vás to, a keď sa láska vytratí ostane prázdno v duši. To treba čímsi naplniť. Tak sa hodíme na obdiv. Zaujíma nás náš imidž a veru dávame si na ňom záležať. Niekedy až priveľmi. Náušnice a piercingy, tetovanie aj farby vlasov hrajú ani dúha len preto, aby si nás niekto konečne všimol a my sme zapôsobili. V lete sme viac vyzlečení než oblečení, veď nakoniec prečo nie? Boh nás stvoril krásnych a dokonalých na svoj obraz predsa. Ak nezaberie ani táto návnada ostáva byť len s povesťou bitkára alebo svalovca, niekoho pred kým máme rešpekt a takto si vynucujeme pozornosť a city iných ľudí, aj keď tie emócie sú zväčša negatívne, ale sú!!! Ľudia nás neprehliadnu. Niekedy sme bezočivý a drzí ale to len preto, aby si nás všimli. Občas to preženieme s alkoholom alebo drogami, iní nami opovrhujú a sme nenávidení, ale aj tak vzbudzujeme city a o to nám predsa ide. Urobíme čokoľvek pre to, aby sme sa zviditeľnili a vzbudili akúsi emóciu v tom druhom človeku, lebo najhoršie, čo sa nám môže stať je, že ostaneme pre iných ľahostajnými.