Pričasto dlžíme svojej duši vysvetlenie a svojmu mozgu často nechtiac nahovárame, aj to, čo nie je pravda, len aby sme potlačili výčitky vynárajúce sa v našej vnútornej skrinke – zvanej Svedomie. Je to chyba? Čo je vlastne lož? Nahováraná, či predstieraná faloš, alebo okrášlená pravda? Kde sú vymedzené hranice odtiaľ- potiaľ ! Často krát povieme niečo niekomu, celkom iné ako cítime, alebo si myslíme, len preto, lebo pravda by mu ublížila. Tak potom vyhrali ste. Bravó! Prečo nie? Táto filozofia nie je predsa môj výmysel. Ja nad ňou, iba uvažujem. Čo všetko nám preletí v mysli, to ani nemôžete zachytiť. Samozrejme, ak by vaše mozgové závity dovolili, tak to je“ iné kafe“ povedal, by obyčajný človek. Mimoriadní ľudia to majú v živote ľahké, tí sa predsa prízemnosťami netrápia. Myslíte? Neverte tomu. Ibaže ťažko vysvetliť, čo je dôležitejšie, či veci všedné, alebo tie tajomné a mystické. Taký umelec, to je niečo iné, ako bežný človek, berie veci často krát z iného uhla, a vy mu ťažko porozumiete ak sa nedokážete pozerať tak, na to čo on, , jeho očami.
Milujem.....!!! Chcelo sa mi vykríknuť na plné hrdlo, nech všetci vedia čo cítim, ba mnohí, by mi aj závideli. Určite aj Vy, ty, on..... každý by bol rád, keby mal lásku. Čistú, úprimnú, ako vyhliadnutú z románu, či prekrásneho romantického filmu. A miluje ma aj ten, po ktorom tak veľmi túžim, pre ktorého moje srdce ani v noci nemá pokoja. Viem to, a náramne ma to uspokojuje. Ó Bože, tisíckrát Ti ďakujem, za všetko, čo krásne som mohla prežiť a Ty si mi to dovolil. Naďalej ma prosím žehnaj svojou láskou, priazňou a ja Ti budem verne slúžiť, vzdávať vďaky, klaňať sa, i s najlepším úmyslom konať dobré skutky.
Odpusť Bože, ak môžeš všetky moje hriechy, spovedám sa Ti práve takou formou, viem, že dokážeš aj tak ma vypočuť. Tak počuj! Prosím ponížene otváram svoje srdce a snažím sa očistiť, celú dušu i svoje telo, od nerestí, hanebností, či niečoho nepekného, čo vieš, že som spáchala, či vedome, alebo z nedbalosti.
