-Mami? Dnes idem posledný krát do školy vieš o tom?
-Ale, čo? To prečo?
- Ty nevieš? Veď je 30. jún a ja idem naposledy do základnej školy. Už nikdy viac nebudem so svojimi spolužiakmi ani našou super triednou učiteľkou. Vieš, že mi je smutno? Budú mi chýbať...
Mal super kolektív. Kamošov, čo si s nimi rozumel, poznal ich, kadečo s nimi pozažíval a navystrájal sa. Jeho triedna, bola to perfektná, mladá žabka, ktorá hneď po skončení vysokej školy dostala deviatakov a to bola jej prvá trieda aj skúsenosť s učením. Decká ju zbožňovali. Nielenže ich učila slovenčinu a dokonale pripravila na prijímacie skúšky, ale bola im ako kamarátka a vedela ako na nich. Môj syn mal najlepšie vysvedčenie práve v deviatej triede. Asi sa najviac snažil.
Preniesla som sa do svojho posledného ročníka základnej školy. Ako dávno to bolo. Iná doba vtedy bola , ale kolektív sme tiež boli výborný. Nevedela som si vtedy predstaviť, aké to bude potom. Na strednej či gymnáziu, učňovke každý sa vtedy uberal inam. Mala som svoje naj... priateľky, čo o mne vedeli všetko... Dokonca svojich nápadníkov... aj tajné lásky, nikdy nevypovedané, neodhalené...obľúbené učiteľky, ľudské a chápavé... Boli aj také čo som neznášala a bolo to vzájomné. Premietol sa mi akýsi film obrázkov rýchly a krásny. Hrali v ňom všetky emócie a najpodstatnejšia bola vďačnosť. Za všetko, čo som zažila, skúsila, naučila sa. Učiteľom patrí vďaka, za trpezlivosť, ochotu, láskavosť, aj obetavosť svojmu povolaniu, ktoré je určite nádherné, aj keď občas tak nevďačné.
