Takže pekne poporiadku. Rozčúlil ma vtedy článok šéfredaktorky Ďuraškovej, ktorá píše v štýle: dám priestor len jednej strane, ešte aj tak trochu kandidujem a tak trochu sa aj angažujem v treťom sektore. No nič, na Slovensku je to tak.
Prišlo mi niekoľko súkromných správ ako ohlasy na tento blog. Vyššiespomínaná samozvaná osamelá bojovníčka s jedinečným novinárskym umom nie je vonkoncom sama. Tento týždeň ma niekoľko Humenčanov upozornilo, že si v schránkach našli akýsi anonymný samizdat, ktorý by potešil aj našich disidentov v časoch minulých. K šéfredaktorke Ďuraškovej sa akosi „náhodou“ pridávajú ďalší novinári s rovnakým, alebo veľmi podobným obsahom. Ani trochu ma neprekvapuje, že spravodajstvo je mimoriadne nevyvážené.
Tak som sa trošku pozrela na to, čo je vlastne vo veci. Súkromná Humenská energetická spoločnosť (v tomto prípade akože obeť) sa snaží vytvoriť dojem, že za každú cenu „robí pre blaho občanov“. Len urputnou a tvrdou prácou sa jej majiteľom darí prežívať zo dňa na deň. A týmto nešťastníkom mesto Humenné nechce priklepnúť peniaze na rekonštrukciu mestských rozvodov, pretože tie vraj vykazujú značnú poruchovosť.
Mestský úrad poruchovosť popiera a argumentuje potrebou riešiť skutočné a nie domnelé problémy mesta. Čudujsasvete, rozvody sa na povel začnú kaziť. Mesiace nič a zrazu akoby šibnutím čarovného prútika porucha za poruchou, odstávka za odstávkou. A samozrejme aj článok za článkom. Pre vyváženosť žurnalistiky nie v jednom, ale hneď v niekoľkých regionálnych redakciách naraz. Mestu niečo nesedí a posiela k haváriám nielen odborníkov, ale rovno políciu. Vzniká nepatrné podozrenie, že časová náväznosť nie je celkom prirodzená.
Nebude celkom náhoda, že sú to tí istí novinári, ktorí útočia na mesto aj za spadnutú strechu alebo za športové kluby. Pretože mesto je určite zodpovedné za nepriaznivé počasie, výbuchy na slnku a zemetrasenia na Jupiteri. Zaujalo ma, že mesto síce vlastní v energetickej spoločnosti tretinu podielu, ale nemá právo nahliadnuť do interného chodu firmy a nemá nikoho v dozornej rade. Tomu sa hovorí biznis. Dávaj peniaze, ale na nič sa nepýtaj.
Našla som aj zaujímavé obchodné prepojenie: Vydavateľ jedného z mestských periodík (Slovenský východ) sídli na tej istej adrese ako spoločnosť Chemes, a.s. Humenné (vlastník Humenskej energetickej spoločnosti). Náhoda, však?
Vo svetle týchto informácií sa mi celý spor javí trošku inak, ako vyznieva v regionálnych médiách. Firma, ktorá sa teší zaujímavým ziskom, sa očividne pri honbe za zvyšovaním profitu rozhodla rozohrať hru a vytvoriť si rovno aj vlastné pravidlá. Táto hra obsahuje figúrky ako spriaznení novinári, vydavatelia anonymných samizdatov a „zúbožení“ podnikatelia, ktorí „v pote a krvi“ chcú priniesť teplo do domov, ale nemôžu lebo im v tom bráni „zlé zlé mesto“.
A dôležitý je aj iný rozmer. Táto hra sa rozohráva tesne pred voľbami. To aby bola panika, chaos a tlak o to intenzívnejší. No a samozrejme si pri tejto príležitosti do mesta kopnú aj politickí oponenti. Tíško a poza bučky. Gratulujem, krátkozrakejší a priehľadnejší scenár by nevymysleli ani v céčkovej kriminálnej dráme.
