Dnes je pohľad na zdevastovanú opozíciu žalostný. Všetky etablované pravicové subjekty sa nevymanili z diskreditácie, nemajú charizmatických lídrov a sú obsahovo prázdne. Novovznikajúce zoskupenia sú nečitateľné, nemajú pevný politický základ a po „sútoku riek do Dunaja“ môže prísť povodeň. Pri zámernom blokovaní opozičných kandidádov do Najvyššieho kontrolného úradu, nevymenovaní generálneho prokurátora, odkupovaní zdravotných poisťovní, absencii účinného zákona o preukazovaní majetku už nemá kto kričať.
Žurnalistika na Slovensku pod vplyvom elektronizácie bojuje o svoju ekonomickú nezávislosť. Investigatívnych novinárov takmer nevidieť.
Justícia svojim personálnym obsadením, politickými prepojeniami a procesnými obštrukciami negarantuje rovnosť a spravodlivosť.
Občianska odvaha vyjadriť svoj názor nemá na Slovensku tradíciu. Účasť na referende, regionálnych voľbách, zapájanie sa do občianskych aktivít, štrajkov a diskusií nie je Slovákom blízka.
Demokracia nie je dar, za ktorý stačilo štrngať kľúčmi, demokracia je aktívny proces, za ktorý treba každodenne bojovať.
