Christian Wulff je prvým obžalovaným prezidentom v Nemecku. V decembri 2008 si mal údajne ešte ako dolnosaský ministerský prezident zabezpečiť neprimerané výhody. Podľa obžaloby sa prihováral u šéfa predstavenstva firmy Siemens o podporu filmového projektu producenta Davida Groenewolda. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby ho pán producent v septembri toho istého roku nepozval na Októberfest do Mníchova a nezaplatil hotel, večeru a opatrovanie detí. Spolu 753,90 €. Aféra prepukla v decembri 2011 a vo februári 2012 prezident Wulff abdikoval. Všimli by sme si to na Slovensku vôbec ?
Nemecká verejná mienka to zobrala veľmi vážne. Stupňujúci tlak médií a verejnosti prinútil prezidenta zložiť funkciu. Nie, ani nemecká demokracia nie je bez finančných deliktov. Aj tu sa peniaze prevážajú batohom do Švajčiarska, lobuje za spriatelené firmy. Ale z protizákonného konania sa vyvodzujú dôsledky.
Demokracia bez trestnoprávnej zodpovednosti je nebezpečný precedens. O jej účinku sa presviedčame každý deň. Z nezaplatených faktúr, úplatkov, provízií a eurofondov sa stavajú honosné rodinné sídla, vymieňajú autá, kupujú futbalové kluby. Slobodu, ktorú sme si 17. novembra odvážne vybojovali, ohýbame do bizardných tvarov až máme pocit, že sa nám v komunizme žilo ľahšie. Demokracia dáva priesor aj bezcharakterným ľuďom. Ale rovnako ponúka možnosť sa s nimi vysporiadať. Bez vnímavej spoločnosti postavenej na silných morálnych základoch, kde neplatí - keď môžu iní môžem aj ja, je demokracia výsmechom slušnosti.
Prepojenia verejných funkcií s neprimeranými osobnými výhodami sa v Nemecku vnímajú veľmi citlivo. Podozrivý majetkok sa nedá ospravedlniť tipovaním, ako u nás za čias pána Kanisa alebo tajomnými pôžičkami pri výstavbe Elektry. Vysoké nároky, ktoré sú kladené na politikov sú zrkadlom konania väčšiny spoločnosti. Lekári neprijímajú úplatky, sudcovia sa nekamarátia s ľuďmi z podsvetia a na vybavenie povolení netreba nikoho uplácať. Pán Wulff prišiel o svoje kreslo za 753,90 € v zrelej demokratickej krajine.
Slovensko sa po 24 rokoch od pádu komunizmu nachádza v pubertálnej fáze demokratického vývoja. Ak prevládne v spoločnosti rezignácia na morálne hodnoty, je koniec nádeje na lepšiu budúcnosť.
Kľúčom k vyspelej demokracii sme my sami.
