Slovensko - veľmoc univerzitných titulov.
Spomínanú konferenciu tu organizovala doc. PhDr. Mgr. P. Dobríková, PhD. et PhD. Pozvaných prednášajúcich - Doc. PhDr. Mgr. V. Littvu, PhD. MPH a Mons. Prof. ThDr. JCDr. A. Fabiana, PhD. dĺžkou svojho mena zahanbil iba jeden zahraničný hosť. Prof. PaedDr. ThDr. MUDr. Eet MUDr. J.M. Kašparů, Ph.D., dr. h. c. Netitulovaným vedátorom zo zahraničia museli vyšperkovaní slovenskí akademici vyčariť nebývalý úsmev na tvári.
Panoptikum slovenského vysokého školstva.
Vyjsť na slovenský trh práce len s titulom pred menom je ako uviazať si kravatu nad pupkom. Všade vo svete je postgraduálne štúdium bránou do vedeckej a publikačnej činnosti. Na Slovensku sa PhD stalo talizmanom šťastia a úspechu. Pri rýchlosti akou pribúdajú tituly konkurencii ani to nemusí stačiť. Treba začať študovať MBA alebo ešte lepšie vyučovať na vysokej škole. Na našich univerzitách a ich detašovaných puncoch kvality sa generujú mimoriadni profesori. Tak prečo to neskúsiť.
Zasľúbená zem.
Podľa titulov sme nesmierne inteligentný národ. V nemocniciach sa o nás starajú magistri ošetrovateľstva, deti v škôlkach vyučujú pedagógovia s dokorátom, v nadnárodných firmách vystavujú faktúry mladí právnici a makléri realitných kancelárií sú ekonomickí inžinieri. Aj najznámejší slovenský gazda študoval v Yale. Kto by nechcel žiť v krajine, kde predsedom vlády je kandidát vied a docent práv.
Epilóg.
Tituly sú ako nálepky na banánovej šupke. Môžu byť krásne, môže ich byť akokoľvek veľa, ale nikdy neprekryjú hnilobu vnútra. Na Slovensku akoby banány bez etikety nemali cenu. Ale šupky s nálepkami raz skončia v koši a rozhodujúca je chuť čo ostane.
