Božie prekvapenia

Človek síce nemal tak veľa času na to, aby si pozrel každú časť večného mesta, ale stačilo, že cítil vo svojom srdci udalosti Veľkej noci. Možno som príliš osobná, ale človek často pochopí umučenie a vzkriesenie cez zvláštnosti vo svojom živote. Jedna taká sa nám aj stala. Túžili sme byť na všetkých obradoch Veľkej noci so sv. Otcom, lenže kvôli času, často aj spojom, sa nedalo byť na všetkých. Na Veľký piatok sme sa museli vzdať obradov kvôli tomu, že sme sa chceli včas dostať na krížovú cestu v Koloseu. Opísať chvíle tam sa ozaj nedá. Aj moja teta často vraví: ,,Vieš, keď prídeš domov, všetci budú chcieť vedieť, ako si sa mala, aké to boli pocity, keď si ho videla, keď si ho počula, aké si mala zážitky. A ty to možno budeš chcieť povedať, ale zistíš, že sa to nedá. O takýchto veciach sa jednoducho nedá rozprávať, musíš ich zažiť." A mala pravdu. Ďalšia situácia, vďaka ktorej som si uvedomila Božie prekvapenia, sa stala na Bielu Sobotu. Od šiestej sme čakali v rade do Baziliky sv. Petra, aby sme sa dostali na obrady so sv. otcom. Teta sa od svojich priateliek, mníšok, dozvedela, že lístky nepotrebujeme. V podstate ich nekontrolovali ani na Zelený štvrtok. Ibaže na naše prekvapenie sa o ôsmej objavil oznam, že vstup do baziliky je exkluzívne len pre tých, čo majú lístky. Boli sme sklamaní, smutní a rozčarovaní. Na Veľkonočnú nedeľu sme však dostali dva bozky od toho Hore v podobe sv. otca Františka na papamobile. Prešiel okolo nás dva razy...a viete čo bolo v jeho homílii? ,,Nebojme sa prekvapení, ktoré pre nás Boh pripravil." Sklamanie z tej Veľkonočnej vigílie mi pomohlo uvedomiť si, že Boh je všade rovnaký - v africkej dedinke, či v tých mojich malých Fričovciach. Aj keď som do Ríma prišla hlavne kvôli tomu, aby som strávila obrady so sv. otcom, a v podstate som ich nakoniec strávila v Bazilike San Crisogono v chudobnejšej štvrti na Trastevere, môžem povedať, že to bolo nezabudnuteľné, pretože moja radosť zo vzkriesenia bola obrovská, a pri zatvorení očí tam bol so mnou sv. otec a všetci tí, ktorých tak ľúbim. Tieto zvláštnosti mi pripomenuli, že aj keď príde vo vašom živote nejaké sklamanie alebo smútok z niečoho oveľa vážnejšieho, Boh vždy nájde spôsob ako prekvapí svoje deti.