Je ťažké posunúť sa vpred po dlhej stagnácii. Je ťažké začínať novú kapitolu života, ak vieme, že nám vyhovuje momentálne písaná. Akýsi stereotyp, na ktorý sme si zvykli. Má to tak byť. Nám to vyhovuje. Dobre sa nám píše. Jednoduché riešenie. Ale, keď si tú knihu života budeme čítať o pár desiatok rokov neskôr, budeme spokojní? Bude sa nám páčiť? A bude v nej vôbec napísané všetko prežité – náš smiech, naša radosť, naše slzy, naše straty, naše objavy.. alebo len to, čo je vhodné spomenúť podľa iných, nie podľa nás?
Smutné na dnešnej dobe je, že chceme robiť niečo pre to, čo na to povedia iní. Alebo, naopak, nechceme to urobiť opäť z dôvodu, čo oni na to. Nekonáme vo svojom záujme, nedokazujeme dosiahnuté sami sebe, ale druhým. Nehľadáme podnety v sebe, ale v iných. Chyba!
Nikto nikdy nebude rovnaký ako ty. Nikto si nikdy neprejde tým, čím si si prešiel, prechádzaš alebo ešte len prejdeš ty. V istom smere, momente, obdobnej situácii možno. Ale nikdy to nebudeš ty.
Chceš zažiť niečo nové? Chceš dosiahnuť nemožné? Chceš niečo, s čím by iní nesúhlasili? Hľadaj dôvody prečo áno. Nájdi voľačo nápomocné. Aj keď vieš, že nemôžeš. Hľadaj dôvody, zmysel, prečo aj to, čo si myslíš, že nemožeš, môže byť všetkým tým, čim chceš.
Zbav sa negatívnych ľudí, vyhýbaj sa nepriaznivým okolnostiam, pľuhavým udalostiam. Ľudia budú stále niečo hovoriť, kritizovať. Ale to je pohon,aby si začal konať. Sám. Podľa seba.
Neboj sa otočiť stranu, začať písať novú kapitolu, v ktorej hrdinom budeš ty a nik iný. Jedinečný príbeh každého z nás je len malá kvapka v oceáne rozprávok dnešného sveta. Netvrdím a ani nechcem, aby sa z nás stali do seba zahľadení egoisti, bez štipky tolerancie a ľudskosti. Chcem len naznačiť, že príbeh si píše každý sám. Neprikladaj preto iným, bezvýznamným kritikom význam. Tí tu stále boli, sú aj budú. Nájdi si papier, píš naňho všetko, čo chceš, čo dosiahneš.
Rob to, čo ťa robí šťastným. Aby si v závere knihy ako jej čitateľ povedal – Vau, čo by som ja za takýto život dal..






