Z mojej povinnej školskej dochádzky mi najviac utkveli v pamäti hodiny na ktorých som zaspávala, resp. som sa modlila,aby to konečne skončilo. Učitelia na nás kričali, boli nudní a okrem svojho výkladu nikoho nepustili k slovu, o tvorivom prístupe asi nikdy nepočuli. Bolo to najmä na základnej škole, pretože na strednej sme mali zväčša mladých učiteľov.. - týmto ale nechcem diskriminovať ani starších :D, aj s tými mám dobré skúsenosti.. ALe k veci.
Uznávam, že škola a vzdelanie je momentálne brané inak ako v minulosti.. Mysliím, že preto by sa mal zmeniť aj prístup pedagógov. Nestačí už len "odkecať" naučené poučky a napísať poznámky. Je potrebné zapojiť žiakov, aby na "vlastnej koži" zisťovali niektoré veci. V praxi, ak by bolo všetko ideálne, by to mohlo vyzerať asi takto: na hodine slovenského jazyka by sa porovnávali dve diela. Jedna skupinka by prečítala jedno, druhá druhé dielo - nemyslím tým 500stranový román, skôr nejakú poviedku, novelu, skrátka niečo kratšie.
Každá skupinka by potom mala za úlohu na papier napísať hlavné charakteristiky diela, "o čom to bolo", čo im napadlo, keď to čítali, čo sa im páčilo, čo nepáčilo.. atď.. samozrejme, že by toho bolo viac.
Nuž a potom by každá skupinka predniesla svoje závery "verejne", aj s komentárom od vyučujúceho. Je jasné, že všetci by to museli prečítať a nesmeli by to brať ako trest, musela by tam byť nejaká motivácia, a aj ich vlastná uvedomelosť. Nie je to ľahké, ale napríklad ja som vždy mala radšej hodiny, kde sme niečo robili my.. Aj keď ma to stálo nejaký čas prípravy doma.
A žiakom sa potom stane vlastným to, čo na vlastnej koži prežili, skúsili. Mnohokrát to podajú aj vtipným spôsobom.. Nuž, a na čom sa dá zasmiať, to si ľudia poväčšine pamätajú lepšie- a to je moja osobná skúsenosť.
Iste, nie nad všetkým sa dá zasmiať, a nedá sa všetko robiť formou - skús si sám..
Ale od istého času mám pocit, že zo škôl vychádzajú deti, alebo mladí ľudia nedostatočne pripravení na život. Teoreticky niečo vedia, ale prakticky??
V školstve by som preferovala tvorivosť, dynamiku, samostanosť, premýšľanie a uvažovanie.. V reálnom živote na to mnohokrát nie je čas..
Nuž, môj názor je jasný..
Ja som zväčša mala šťastie na super učiteľov.. a dúfam, že aj ja raz takáto budem. Ale o tom nabudúce...
