Ja osobne mám okolo seba veľa anjelov. Takých, ktorí mi pomôžu, keď padám, keď sa mi nechce smiať, keď...
Niekedy ich ani nevnímam, lebo som zahľadená do seba.. Ale oni tu sú- priatelia, známi, no častokrát aj úplne neznámi ľudia.
Párkrát sa mi stalo, že som bola "úplne mimo" - myslím tým nešťastná, sklamaná- a stretla som úplne cudzieho človeka, ktorý ma "postavil na nohy". Tomuto teda ja vravím anjel.
Každý rok sa "hráme hru na anjelov". To znamená, že každý zo skupinky, stretka, napíše svoje meno na papierik, dá ho do čiapky a potom si každý vytiahne nejaké meno- nie svoje.... K tomuto človeku sa v predvianočnom čase snaží nejak priblížiť, stráviť s ním viac času, lepšie ho spoznať bez toho, aby si to dotyčný všimol. Nuž a na Vianoce si potom dáme darčeky.
Je to zábavné a mnohokrát aj poučné. Vtedy si uvedomujem, aké dôležité je mať okolo seba "anjelov", ktorí pomôžu v pravý čas. Nemusia hneď prísť a povedať: "Ja viem, čo sa Ti stalo, prečo sa trápiš.."
Mnohokrát stačí obyčajná sms-ka, že na mňa niekto myslí, ako sa mám.. alebo úsmev... objatie...
Anjeli sú potrební.. Nielen tí "nemateriální", ktorí na nás dávajú pozor "z hora", ale aj tí materiálni, ktorí sú okolo nás.
A na záver? Každý z nás by mal byť takýmto anjelom. Každý deň..
veľa šťastia...
