A keďže nás pán doktor (aspoň dúfam, že je doktor a nie docent alebo niečo podobné :D ) nás pustil skôr, tak hádam nebudem čakať pred školou. Pustila som sa pešo domov, po daždi.
Samozrejme bezohľadný vodič ma ostriekal :(, ale to nevadilo.. aj tak som hneď bola mokrá ako myška.
Nuž, celou cestou domov som sa smiala a spievala si. A čo? Veľa ľudí tam nebolo. Síce tých pár na mňa pozeralo ako na totálneho blázna. A čo? Veď.. mladosť pochabosť, treba si užívať aj maličkosti. Navyše :"ak nebudeme ako deti, nevojdeme do nebeského kráľovstva!"
A k tomu to bola ešte sprcha zadarmo.
Keď som už bola skoro doma stretla som jedného úplne neznámeho pána. Skrýval sa pod malou strieškou a ja som šla okolo neho s úsmevom na tvári :D. Keď sa tak teraz nad tým zamýšľam, čudujem sa, že na mňa niekto nezavolal policajtov, alebo ujov s bielou kazajkou :D.
No, ale späť k tomu ujovi. On tak stál, pozeral na mňa, rozosmial sa , povedal, že vďaka mne asi začne mať rád dážď a vykročil do búrky.. Dúfam, že sa mu nič nestalo a neprechladne :D.
Normálne mi zlepšil deň. Naozaj!
Dážď je super, cítila som sa vďaka nemu slobodná a trošku šialená :D. Ale lepšie je doma s vareným vinkom v ruke :D (nie som alkoholik :D)!!
Tak všetkým prajem príjemný dážď...:D
