V časom husitských vojen je Doubravník spomínaný ako mestečko a tak patrí k najstarším mestečkám na Morave. Mestečko zohralo dôležitú úlohu pri kolonizácii horného povodia rieky Svratky. Názov obce pochádza od slova dúbrava (česky - doubrava), les. V roku 1208 získali Doubravník s celým okolím od olomouckého biskupa páni z Medlova, neskôr Pernštejnovci (tí postavili niekoľko významných hradov pozdĺž rieky Svratky - Pernštejn, Auešperk, Pyšolec, Zubštejn, Kozlov).Štěpán z Medlova (najstaršia historicky doložená osobnosť rodu pánov z Pernštejna) tu založil ženský augustiniánsky kláštor o ktorom sa zachovala písomná zmienka z roku 1208 (neskôr bola pravosť listiny spochybnená). Preukázateľne tu však kláštor stál už v roku 1231, kedy bol uvádzaný na pápežskej listine. V roku 1424 bol kláštor zničený husitmi. Reholnice našli útočisko na hrade Pernštejn a v roku 1543 sa presťahovali do tišnovského kláštora. Existenciu doubravníckeho kláštora potvrdil archeologický výzkum. Na pôvodnom mieste kláštora nechali Pernštejnovci postaviť v rokoch 1535 až 1548 gotický chrám Povýšenia sv. Kríža. Na stavbu použili mramor z Nedvědického lomu (ten bol použitý aj pri stavebných úpravách hradu Pernštejn). Kostol je dlhý 52 m, široký 26 m a vysoký 17 m. Hlavná loď je zaklenutá rebrovou klenbou. Mramorová kazateľnica s renesančnými prvkami je z roku 1541. Významnou súčasťou umeleckého vybavenia kostola sú mramorové reliéfne náhrobky príslušníkov rodu Pernštejnov: Kataríny (1448), Jana (1475), Vratislava (1496), Jany z Libic (1515), Viléma (1521) a Jana Bohatého (1548). Na krstitelnici z bieleho mramoru je uvedený letopočet 1601. Pod podlahou bola v minulosti pernštejnská hrobka, ktorú za tridsaťročnej vojny vylúpili švédske vojská. V presbytáriu sa však zachovalo osem náhrobných dosiek členov slávneho rodu z 15. a 16. storočia - rodu Pernštejnov. Odpočíva tu aj najslávnejší člen tohto rodu - Vilém z Pernštejna (1438-1521) a tiež jeho syn Jan Bohatý (1487-1548). Kostol patrí k najhodnotnejším, najmonumentálnejším a najzaujímavejším sakrálnym stavbám Pernštejnovcov. Murivo domu pri kostole s gotickým ostením vrát obsahuje údajne stavebné články niekdajšieho kláštora. Omietky sú pôvodné, takmer 400 rokov staré.V roku 1867 bola ku kostolu pristavaná hrobka rodu Mitrovských. Doubravník má v erbe dva prekrížené kríže. Miestny archív patrí k najzachovalejším vidieckym archívom na Morave. V ňom je uložená listina, v ktorej sú uvedené povinnosti mlynárov, mäsiarov, pastierov i majiteľov dobytka. Obdĺžnikové námestie je na severnej strane uzatvorené kostolom. Na západnej strane je radnica. V okolí námestia je umiestnených niekoľko dosiek s rôznymi nápismi. Na jednej z nich (pravdepodobne zo 16. storočia) sa spomína smrť pastiera Pavlíka, ktorého omylom prepichol vidlami starší pastier Konečný. Na inom mieste je doska s krížom. Je na nej nápis, že v týchto miestach doubravnícki mládenci zabili v bitke chlapca z inej osady (ktorý chodil zrejme za miestnym dievčaťom). Oproti je pomníček s mramorovou doskou s nápisom, že tam zahynul Jan Alexander - privalil ho voz s nákladom. Významným kultúrnym centrom obce je "Galerie z ruky" v miestnej časti Křížovice. Archeologický výskum v obci objavil slovanské osídlenie už v 12. storočí.Dnes tu žije približne 800 obyvateľov. K Doubravníku administratívne prináleží obec Křížovice a Prudká.
