Pri tejto vážnej téme sa nedá začať ináč než zľahka a humorom. Vlastne vtipkovaním začalo už samotné ministerstvo (MPSVR), keď ako jeden z reprezentantov permanentne zadlženého štátu a spolutvorca deficitných štátnych rozpočtov si zaumienilo naučiť občanov poberajúcich dávky v hmotnej núdzi poriadne hospodáriť.
O zhoršujúcej sa kondícii našej planéty či záujme „chápajúcich“ politikov riešiť ekoproblémy počuť naozaj často a takmer vždy bez racionalizácie týchto tvrdení. Výsledkom je, že spoločnosť považuje ochranu prírodného prostredia aj za cenu centralistických intervencií za nevyhnutnosť, ktorá ako jediná môže odvrátiť istú apokalypsu. Treba uznať, že klimatológovia to majú riadne našliapnuté.
Šrotovné ako nástroj prvej pomoci v krízovom období nadobúda medzi poprednými politikmi mimoriadnu popularitu. Je „in“ zjavne pre obľubu u voličov. Ale keďže reč je o subvencii s prívlastkom špecifická, bola by škoda nepoukázať aj na špecifické nedostatky. Spomenúť možno diskrimináciu na viacerých úrovniach a pochabé argumenty v prospech deštrukcie vozidiel.
Slovenský dôchodkový systém je prapodivným hybridom. Je jasné, že vznikol splynutím štátnej intervencie a trápnej hry na skutočný trh poltuctom súkromných spoločností. A preto o tomto modeli je stále nutné hovoriť ako o verejnom mechanizme s prvkami značne umelej konkurencie.
