Prestal som blogovať z čisto zdravotných dôvodov... Otváral som tu totiž občas také "háklivé" témy, že vyvolali veľmi búrlivú diskusiu (rekord je 398 reakcií). Cítil som sa za tie diskusie zodpovedný, lebo som ich sám vyvolal, a tak som často celé noci presedel pri nich a na druhý deň v práci pri akejkoľvek chvíľke voľna som opäť klikal sem. Bolo to neúnosné, a tak ma manželka poprosila, aby som s tým prestal, lebo to fyzicky nezvládnem. Vyhovel som jej. Ba prestal som sa i zapájať do diskusií na blogoch iných.
Teraz - pri čítaní tej knihy a po včerajšom futbalovom zápase - som si však povedal, že si tu na svojom blogu splním svoj detský sen, byť športovým novinárom.
Keď som bol malý, bol som dobrý v záznamoch, štatistikách a presných údajoch najmä o našej hokejovej reprezentácii. Sledoval som intenzívne aj futbal, ale hokej bol predsa len č. 1. Mal som preštudované všetky knihy od Maleca o jednotlivých majstrovstvách sveta a dokonca som asi ako dvanásťročný aj sám takú jednu knihu napísal. V nej som si vymyslel vlastné majstrovstvá sveta, každý zápas, priebeh, strelcov, zákulisie a pokúsil som sa napodobniť pri tom ten "malecovský" perfetkný štýl. (Samozrejme, ČSSR sa stalo majstrom sveta a ZSSR senzačne vypadlo zo skupiny A... :-) Dal som to prečítať len jednému spolužiakovi, ale ten ma odbil, že vraj som to len opísal, a tak som to zahodil.
Dodnes si veľmi dobre pamätám na dva silné zážitky z roku 1976: najprv majstrovstvá sveta v hokeji v Katoviciach, kde prvýkrát nastúpil Peter Štastný a hneď pri prvom striedaní dal gól. Domáci Poliaci vtedy fantasticky v prvom zápase porazili Sovietsky Zväz 6:4 a naši sa potom stali majstrami sveta. (Keď som tento rok bol prvýkrát v Katoviciach a šiel som autom popod tú halu Rondo, ešte i teraz som cítil čosi z toho chvenia...) Druhý zážitok je horkosladký: finále majstrovstiev Európy vo futbale ČSSR-NSR. Keď sa zápas nerozhodol ani v predĺžení, otec ma poslal spať, lebo už bolo veľa hodín. Skoro ma porazilo. (Vyhrali sme tou Panenkovou penaltou, všetko som počul z vedľajšej izby, takže vecne ten príkaz nemal veľký zmysel, ale ... už som to otcovi odpustil...) Na druhý rok boli MS v hokeji vo Viedni a ja som bol na liečení v Lučivnej. Našťastie hokej sme tam mohli pozerať, teda pokiaľ nebol neskoro večer. V posledný deň šampionátu sme prehrali už si nepamätám s kým, no ja som si vypočítal, že ak Švédi vyhrajú nad Rusmi (pardón: ZSSR), budeme majstri my. Nabláznil som svojich, všetko mladších spolupacientov a hulákali sme "Heja heja Šverige" na celú liečebňu, takže nám nakoniec televízor zatrhli. Našťastie, Švédi vyhrali a to bolo podstatné.
Postupne sa mi takto vynárajú rôzne ďalšie milé i nemilé spomienky (napr. na to, ako mi spolužiaci ukradli časopis Stadión, mimoriadne vydanie k MS vo futbale v Nemecku 1974, kde moji milovaní Holanďana nešťastne prehrali vo finále s domácimi, hoci na začiatku ich perfektne uspali a potom ako blesk unikol Cruyff a zastavili ho len za cenu penalty). Ale nejdem sa tu donekonečna rozpisovať. Uvádzam to len na ilustráciu, že záujem o šport som mal veľký a myslím, že po tejto stránke i celkom dobré predpoklady pre naplnenie toho sna.
Nestal som sa (športovým) novinárom preto, lebo moji rodičia neboli v Komunistickej strane, práve naopak (ako verejne veriaci ľudia boli pre režim dosť nepohodlní...) a študijný program žurnalistika bol pre také deti jednoducho nedostupný. No a keď sa zmenil režim, už som bol kdesi inde...
Mám však jednu milú športovožurnalistickú spomienku: V časoch, keď som žil v Trnave a FC Spartak Trnava hral o titul, som sa počas sezóny zabával rôznymi štatistikami - strelci gólov, prihrávači na gól, čas strelených a inkasovaných gólov atď. Takže v zime, na udržanie verných trnavských priaznivcov "vo vare", mi v Trnavskom hlase Extra dali dokonca celú jednu stranu, na ktorej som uverejňoval tieto štatistiky s akýmisi mojimi komentármi a jeden kamarát zas geniálne futbalové krížovky. Myslím, že to malo celkom dobrý ohlas, inak by mi to asi neboli dovolili robiť po celé dva mesiace každý týždeň, a po skončení sezóny aj v lete.
Takže zajtra napíšem môj krátky komentár k stredajšiemu futbalovému zápasu a situácii pred záverom kvalifikácie. A ak si to nik neprečíta, neurazím sa - nejde v tomto prípade o Vás, ale o mňa a môj sen.
(Takže diskusiu budem sledovať len sporadicky..., ak to dokážem :-)
