Vošiel som dnu; obchod bol veľmi malý (možno 2 x 1 meter). Konverzácii tety predavačky s nejakou zákazníčkou som venoval iba letmý pohľad; len slová "v pondelok sa tu zastavte, poviem kolegovi, aby vám niečo dal" a pohľad na ňu, zákazníčku (keď už bola vo dverách), ma upozornili, že ide o jednu staršiu - vzhľadom na vonku zúriacu zimu - predsa len trochu ľahšie oblečenú dámu.
"Jeden hot-dog," poprosil som. Po niekoľkých sekundách sa teta predavačka o tej staršej dáme celkom nenútene rozhovorila: "Neverili by ste, aká to je inteligentná pani. Bola učiteľka a takto smutne skončila. Ako bezdomovkyňa." Čosi som zahundral na znak súcitu, teta predavačka bez najmenšieho náznaku sebachvály pokračovala: "Vždy keď sa tu zastaví, snažím sa jej pomôcť, ako sa dá. Či už zvyškami z párkov, alebo nejakým pečivom." Uznanlivo som pokýval hlavou, to je super, však tie veci by inak nepochybne skončili v koši. A tak sa mala spomínaná dáma u nich zastaviť aj v pondelok.
Dostal som žiadaný tovar, zaplatil dvadsať korún, pozdravil sa a vyšiel z obchodíka von do nepohostinne chladného počasia. Električku som nestihol; napriek tomu ma vo vnútri hrial zvláštne príjemný pocit.
Aj na Hlavnej pracujú dobrí ľudia.
Možno smiešne banálna príhoda, možno náhodne stretnutie. Avšak ten zvláštne príjemný pocit stále nevyprchal. Ani dnes.
Novoročné prekvapenie?
-------------
Pozn. red.: uvedený obchodík s hot-dogmi a pečivom sa nachádza v Košiciach na začiatku Hlavnej ulice, nenápadne učupený v tieni velikánskej budovy s poetickým názvom Dargov. Ja som si ho všimol výlučne vďaka omámujúco prenikavej vôni z párkov a pečiva, ktorá hneď udrela na tú správnu strunu - na môj hladný žalúdok :). Celá príhoda sa odohrala minulý piatok o 17:45-17:50.
