Stanislav Takáč
Bez venovania... (nie je čo)
Kedysi boli ilúzie dnes ostáva len ticho ticho ako pred búrkou
Mladý človek z KVP, ktorý sa rád nechá zverbovať na akčné podujatia, má kladný vzťah k aktívnemu športu a aktívnej hudbe, často sa šprtá v zákonoch, politike (a v nose), je veriaci (aspoň dúfam), nepreberá v jedle ani v pití a má rád podlampové podbránové debaty. Človek, ktorý by rád zanechal za sebou stopu... Zoznam autorových rubrík: Mládenca príhody a skúsenosti, Básničky, Rady do života, Stopy v duši
Kedysi boli ilúzie dnes ostáva len ticho ticho ako pred búrkou
Ďiaľka v ilúzii. Alebo je koniec? Výpoveď dvoch nezávislých vnútorných svetov v jednom celku. (vytvorené v spoluautorstve s Peťou Popjakovou)
Život je plný protirečivých situácií. Už skoro rok ubehol odvtedy, čo som jeho mamke blahoprajne podával ruku pri príležitosti jej sobáša. Druhýkrát som jej ruku podal až teraz - na pohrebe vlastného dieťaťa. Alebo začnem inak. Pred niekoľkými dňami som bol na pohrebe. Na pohrebe človeka, ktorého som nikdy nevidel naživo, napriek tomu som ho považoval za spolurodáka a pri poslednej rozlúčke s ním sa mi tlačili slzy do očí. Marek Müller.
Neskutočne jednoduchý príbeh napísaný podľa skutočnej udalosti. Príbeh o tom, ako za štyri minúty možno dospieť k zvláštne príjemnému pocitu.
Bol som svedkom jednej udalosti. Skutočnej a trochu zvláštnej.