Našímprvým dnešným cieľom po tom ako sa dostať do mesta bolo nájsť autostojanku – stráženéparkovisko. Po menšom blúdení sme sa k nej dopátrali. Menšie obavy, či nás tam auto počká kým sa my vrátime v nás nastali. Kto by u násstrážil plechovice celý deň za 20 korún za kus, keď ju môže vykradnúť. Do centra sme sapremiestnili autobusom, kde celodenný lístok stál cca. 15 korún. Netušili smekedy vystúpiť, všade bolo národa. Ideme za davom. Samozrejme zle. Troškuprechádzky nám nezaškodí. Kúpili sme si turistickú mapu mesta a snažilisme sa zistiť, kde na sa vôbec nachádzame, aby sme vedeli, ktorým smerom sauberať. Dobrú polhodinu nám nikto nevedel pomôcť. Buď nevedel po anglickya keď vedel, tak zas netušil, kde sa nachádzame.
Navigačné schopnostikapitána posádky Miša, nás však doviedli ku prvému veľkému monumentu.
Odtiaľ náspo chvíli vyhnal anglický filmový štáb, že tam nakrúcajú spot pre gay komunitu, ako sú navýlete v lacnej destinácii, kde si môžu kúpiť lásku muža. S menšímiprestávkami sme prešli celú časť historického centra. Vežičky, fontány, parlament,ministerstvá, McDonald a sochy.
Neexistuje na Ukrajine socha muža, ktorá nedržív ruke zbraň a asi ani sochu ženy takú nenájdete. Počasie nám prialo, obedná prestávka v parku nám padla vhod.
Inak celkom pracovitý je to národ.
Zaujímavé bolo ajvojnové múzeum, ktoré sa nachádzalo trošku ďalej od centra.
Chalani sa v ňom vyžili.
Našli sme tam aj ukrajinskú sochu slobody, alebo skôr vojny. Niečo tak gigantické som v živote nevidel.
Skoro som "prišiel" o hlavu.
Okúsili sme aj ľudový nápoj kvas. Minimalisticky som kúpil pollitra a po ochutnávke sme viac než polovicu vyliali. Mal som už aj lepšie šmaky. Dnešok bol poznačený vyčerpaním batérie vo foťáku. Asi jediný deň, kde sa viacfotilo ako rozprávalo. Naozaj sa je tu na čo pozerať. Keď sme sa vracali našaobava o auto bolo neopodstatnená. Keď som sa pozrel navôkol na prístojaceautá, tak sme tam mali asi najväčší črep. Po ceste k nemu nás však stiholkrutý dážď. Za 5 minút sme zmokli do nitky. Iba čo sme si dali suché tričkáa adios Kyjev. To sme ešte netušili, že z mesta sa dostaneme až zahodinu. Slimáčim tempom obchvatom mesta. Autá v smere ajv protismere. Približne 5km pozdĺž výpadovky z Kyjeva smerom na Odesupredávali domáci kamene. Ale nie ledajaké, niektoré šutre boli veľké ako našeauto. Bol to akýsi trh s nerastami. Od piesku, cez použité tehly až po mega skaly.
Jeden taký mám pri chate a neviem sa ho zbaviť. Tu ichtaké predávali. Ešte sme zavítali na pumpu, kým úplne opustíme hlavné mesto.Chceli sme sa informovať či je ich diaľnica spoplatnená. Starký nás vysmial, žeto nie je cesta, že to je kde tu jama. Ale vcelku bola dobrá, taký priemer z tohočo sme už prešli. Od uja sme sa dozvedeli, že nemáme zastavovať kadejakýmvagabundom, ktorí sa tvária, že sú policajti. Som zvedavý ako ich rozoznáme odtích normálnych policajtov...
