Naúplnom konci mesta Žaškov sme objavili krčmu hneď vedľa kultúrneho domu. Môjnosno - ušno - krčný doktor, prv než keď som odchádzal ma varoval, že nemáme ísť do podniku ak sa nachádzav pivnici a majú na zemi linoleum. Vraj sa z lina dobre stierakrv. Presne takáto to bola stoka, ktorú sme si vybrali. Malo to aj názov -bar LIKA. Odvážne sme dvaja zišli rozheganými drevenými schodmi smerom rovno kbaru. Chlapci na nás zazerali a dievčatá ešte viac. Pripadali sme si akozjavenia. Pani barmanka, bábuška, nám spočítala 3 pivá a kolu na počítadles guličkami. Som ešte nevidel. Tak pre moje potešenie mi ukázala ešte razako sa na tom robí. Smäd bol zahasený, bohužiaľ na jedenie už nemali nič. Jedenpán sa nám prihovoril s tým či sme Poliaci? Keď sa dozvedel, že sme bratiaz Československa dostal potrebu nás zoznámiť s celou krčmou. Namiestotoho aby sme mi brali jemu poldeci bral on nám. Že sme ich hostia. Všetci násobkolesili a pýtali sa čo tam robíme, že turista tu nebol posledných 20rokov čo tu žijú. Nálada bola skvelá, veľmi príjemní ľudia.
Pán v bielom kopalv Ostrave telekomunikácie a býval aj v Poľsku, takže rečovábariéra nebola žiadna. Ako každý kto bol raz robiť v Anglicko musí vedieť skvele po poľsky. Veľmi si pochvaľoval české pivo a ženy. Silou mocouchcel ísť zobrať domov jeho vlastnú samohonku, ale sme ho prehovorili tým, žesme vytiahli domácu slivku, čo sme si zobrali pre takýto prípad. Ten, ktorý násoslovil bol niekdajší ukrajinský poslanec, herec a vojak v Afganistane.
Ponemecky vedel ako keby to jeho rodná reč bola. Pýtali sme sa aj iných či je to pravda,že ten zvráskavený pán na líci s jazvami, trošku škúliaci sedel naozajv parlamente. Že boli časy, keď vystupoval v televízií, sám veľký bigboss to bol, no a že dnes je už iba prepitý Ukrajinec. Ponúkli nás ajmiestnou špecialitou, šašlíkmi, po slovensky ražniči. Mladí chlapci na nás doslova čumákovali a našiel sa aj jeden odvážnejší, ktorý si prišiel ku mne vypýtať tričko ako darček. Asi sa mu páčilo, bol na ňom nápis „Long life capitalism“. Nič nedostal, moje obľúbené. Nedostalipadárok, zobrali nám puklice. Tak na tom sme sa pobavili najviac. Druhý ichnašiel a doniesol nám ich. Minuli sme tu asi tisíc korún v bare, aledesať ľudí nevedelo stáť na vlastných. To tá slivka. Boli sme tam miestnaatrakcia, pre baby možno aj životná šanca.
Chlapci sa tam medzi sebou začali skrz niečo doťahovať a Rišovidel, že je tam niekto v červenom tričko, tak si myslel, že ma bijú.Chlapík, s ktorým sme sedeli pri stole medzi nich nabehol a vyfackaldecká. Keď zistil, že som stál od nich dva metre, tak sa im bol ospravedlniť,že si myslel, že bijú mňa. Takto si nás tam vážili. Keď sme sa spýtali dievčat,ku ktorým sme si prisadli, že čo robia, svorne odpovedali, že sú predavačky.A že sú s tým absolútne spokojné. Jedna sa volala Júlia a druhá Svetlana.
Také ešte v celku zapamätateľné mená na rozdiel od ostatných. My keď sme spomenuli, že študujemetak nás dobre, že nevysmiali. Ale keď Radek spomenul, že keď doštuduje budeadvokát, tak ostali zarazení a v pozadí sa ozývalo hlasné wauw.V Žaškove sme zistili aj to, že ten kto má cez 15 rokov a nefajčí,vlastne sme takého ani nestretli. V živote som nemal cigaretu, ale kebyu nás stála krabička 6 korún tak fajčím asi aj ja. Síce fajčenie môževážne ohroziť moje tehotenstvo, ako to píšu na krabičke, no nekúp to. Nenechal som si utiecť možnosť odfotiť sa s miestnou Verešovou.
Naparkete sme to roztočili na letné ukrajinské songy.
Rišo prvý krát v živote tancoval, no viac ako tancoval sa kýval zo strany na stranu a obidvoma rukami si chránil fototechniku, ktorá mu visela na krku. Jeden z domácich letných hitov mám eštedodnes v hlave. „Da, da, da, ja ľjubľju tibja“ Snažil som sa to nájsť nanete, ale márne. Za normálnych okolností bábuška zatvárala bar o polnoci,ale potiahla s nami do druhej. Kým stihla zatvoriť zobrali sme von basupiva a vonku sme pokračovali v utužovaní susedských vzťahov.Spoločensky unavenú posádku som naložil do auta, do ktorého sa nám priplietolkopáč z Ostravy, že nevystúpi, že on ide s nami. 10 minút sme mali čorobiť, aby sme mu vysvetlili, že to nepôjde. Môj slamený klobúk, ktorý masprevádzal od Cypru, cez hiphopové koncerty pod jeho ťažkou váhou medzitýmskonal. Asi tristo metrov za krčmou sme odbočili do poľa. Síl na stavanie stanunebolo. Nasmradili sme sa repelentom, naskákali do spacákov a sladko smezaspali.
