Celú cestu sme rozmýšľali akopomenujeme naše auto, veď aj ono je plnohodnotný člen našej posádky a keď už zašlo tak ďaleko zaslúži si poctu. Padali rôzne návrhy. Jedným z nich bolo meno Júlia, akotá zo Žaškova. Že aj ona bola tak preťažená ako my. Nakoniec sme sa ujednotilia nazvali sme ho podľa mesta, do ktorého sme pôvodne mali naplánované pozrieť,ale kilometer pred ním sme si to rozmysleli. Už žiadny Renault 11. Oddnes len Kerson. Pôvodne sme simysleli, že za vstup na Krym sa platí, no na naše potešenie to tak nebolo.Približne 100 km pred našou dnešnou cieľovou stanicou, Feodesiou, sme muselizastaviť. Škrípajúci zvuk brzdy sa zintenzívnil. Bolo na čase pozrieť sa naň okom odborníka.
Kým chalani dávali dolu kolesoja som chystal cestoviny s Uncle Beans. Nebolo treba ani inštalovaťplynový sporák. Brzdový bubón bol vriaci. Pobúchali po ňom sekerou. Okrem nej sme so sebou nemali žiadne náradie, ak nerátamkobercovú lepiacu pásku a kríž na povoľovanie skrutiek. Na našepočudovanie sme s tým nedokázali nič spraviť, ale aspoň sme sa najedli.Pokračujeme v jazde s chorým Kersonom. Namiesto autoservisu však navštevujemepumpu odkiaľ sa odnáša pivo na zapitie zbytočnej snahy o opravu. DoFeodesie sme dorazili podvečer. Bolo to ako každé iné prímorské mesto.
Čakali nástu miestne atrakcie, českí kolotočiari, reštaurácie, stánkys občerstvením, diskotéky a predajcovia napaľovaných CD. Nechýbalo tukaraoke a ani strelnica. Namiesto klasických vzduchoviek sa tu ale strieľas napodobeninami kalachov. Tu sme si už nepripadali ako atrakcia, splynulisme s davom. Z každej strany sa na Vás vrhajú fotografis možnosťou urobiť si snímok s ich oslom, pávom či papagájom.
Podvoch hodinách intenzívneho pátrania sme našli reštauráciu, ktorá má funkčnétoalety. Malo to len jednu menšiu chybu krásy. Toaletného papiera tam akosinebolo. Ten sme si museli dokúpiť vo vedľajších potravinách. Darmo by ste tuhľadali niekoho po anglicky hovoriaceho, museli sme si poradiť rukami nohami a mojou základnou znalosťou ruštiny. S prichádzajúcou hodinou sa námpred očami menil celý bulvár. Ľudia odchádzajú z pláže, stánkys darčekovými predmetmi hneď za nimi. Vynárajú sa nočné neóny diskoték. Pekné krivky roztancovávačiek a vrásky starých pánov s hudobnými nástrojmi lákajú turistov.
Do ulíc prichádzajú noví ľudia.Už nie v plávkach ale v tom najlepšom čo v skrini našli, idú žiťnočný Krym. My sme však ostali iba pri prechádzke popri pláži. Poslednýkrát smeešte porušili naše zásady a kúpili sme si gyros. Odobrali sme sa kuKersonovi, ktorý nás ako vždy poslušne vyčkával. Trošku nám to trvalo, kým sme vyblúdili po tme z mesta a našli si vhodné miesto na nocľah. Náš prvý pokus skončil na smetisku. Zistilisme to veľmi rýchlo, hneď keď sme otvorili strešné okno. Neskutočný smrad sme z auta vyháňali ešte niekoľko metrov. Z ďalšej našej naprvý pohľad dobre vyzerajúcej voľbe nás vysťahovala svorka psov, ktorásprevádzala náš konvoj ešte dobrých 300 metrov. Do tretice všetko najlepšie.Boli sme taký unavení, že sme zaspali všetci po sediačky v aute. Iba nadránom, keď sme už boli úplne dolámaní, povyliezali sme a vystreli sa v spacákoch natráve.
