Pred cestou do Indonézie som si dal kávu s jedným známym filipíncom. Medzi rečou som mu spomenul, že idem aj do Indonézie a začali sme trochu debatovať. On tam už bol, tak ma zaujímali jeho dojmy a prípadné odporúčania. Zo všetkého najviac zdôrazňoval, že Indonézia je moslimská krajina a že na cudzincov sa pozerajú nejako zvláštne. Vraj to bola jeho osobná skúsenosť z Indonézie. No čo európana napadne ako prvé v spojitosti s islamom? Asi už tušíte, tak to nebudem tu rozoberať. Trochu som naozaj znervóznel. Zvlášť, keď to doplnil o informáciu, že angličtina nie je v Indonézii veľmi rozšírený jazyk. Nadobudol som taký pocit, ktorý možno tiež poznáte. S angličtinou a trochou nemčiny (a samozrejme slovenčinou ako materinským jazykom) sa dokážete viac menej orientovať po celej Európe. Len v Maďarsku mám ja osobne problém. Všetky tie absolútne nezrozumiteľné názvy a nápisy. Predstavoval som si, že to v Indonézii bude podobne. Tak si to zhrnme: najväčšia moslimská komunita na svete v jazykovo úplne cudzom prostredí. Začínal som byť nesvoj. Tento pocit mi ostal až do momentu, kým som si na letisku nesadol k taxikárovi. Jeho angličtina bola skutočne biedna, ale bol to úplne pohodový chlapík. Hoci bol moslim. Hovorím si, že to hádam nebude až také hrozné.
Mal som šancu rozprávať s niektorými miestnymi obyvateľmi vyznávajúcimi islamské náboženstvo. Samozrejme som sa pýtal, ako im to funguje, že viac ako 80% moslimov dokáže žiť v pokoji s inými náboženstvami (prevažne katolíci, protestanti, budhisti, hinduisti). Prezentovali mi, že náboženská tolerancia je tu úplne samozrejmá a všetci sa musia rešpektovať. A vraj im to celkom dobre funguje. Samozrejme aj oni tu majú radikálne skupinky moslimov, ale tých vraj už rieši armáda a polícia. Podľa ich vyjadrenia celkom účinne.
Tak som si jedného dňa povedal, keď som už v tejto moslimskej krajine, že by som sa išiel konečne pozrieť do nejakej mešity. V Jakarte sa ich nachádza naozaj veľké množstvo, pre mňa ako pre turistu však bola najlákavejšia mešita Istiqlal Mosque.
Je to najväčšia mešita v juhovýchodnej Ázii a druhá najväčšia na svete (po Mekke). Aby ste mali predstavu o jej kapacite, tak každý piatok sa tam schádza na modlitbách 25 000 ľudí a na sviatky cca. 300 000. To je už celkom zaujímavé číslo. Paradoxom je, že mešitu projektoval kresťanský architekt. A miestni moslimovia sa tým aj normálne chvália. Aj to svedčí o ich tolerantnom prístupe k iným náboženstvám. Tento dojem ešte umocňuje katedrála, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti mešity Istiqlal Mosque.
Istiqlal Mosque - najväčšia mešita v juhovýchodnej Ázii
Ak by ste sa náhodou niekedy rozhodli mešitu navštíviť, dovolím si jednu radu z mojej trpkej skúsenosti. Pri príchode k mešite si ma odchytil jeden starý pánko, veľmi milý, takmer bez zubý, no aj napriek tomu hovoriaci slušnou angličtinou. Priklincoval ma, keď som mu povedal odkiaľ som. Hneď vytiahol z rukáva tenistku Martinu Navrátilovú. Žiaľ toto nebolo jeho posledné "priklincovanie" mojej maličkosti. Povodil ma po mešite, narobil som pár fotiek, podal v krátkosti základné informácie. Celé to trvalo asi 30 - 45 min. Tak sa ho slušne na konci pýtam, že čo som za nevyžiadaný tour guide dlžný. A vtedy to prišlo. Keď povedal sumu, chvíľu som lapal po dychu. Že 750 000 IRD (skoro 50 eur). Samozrejme som začal vyjednávať a vysvetlovať mu, či to akože fakt myslí vážne. Že toľko peňazí mu určite nedám. Tak mi začal vysvetlovať štruktúru tejto ceny - dačo na mešitu, dačo na servis team ľudí v mešite a dačo pre neho. No, videl som, že tohto nepresvedčím. Zvlášť za účasti okolostojacich. Priestor na dôraznejšie vyjednávanie tam jednoducho nebol. Nadával som si sám na seba (a verte, že ešte stále nadávam), že som si po mojich skúsenostiach s Áziou cenu nedohodol dopredu. Je fakt, že ma to napadlo, keď sa mi ponúkol, že mi spraví sprievodcu, cenu nepovedal, ale hovorím si, toto nebude viac ako 10 - 20 eur (aj to je dosť). Však pánko je už postarší, milý a ochotný, tak hádam nebude chcieť turistu ošklbať. Hold, chcel a aj ošklbal. Zakaždým, keď si na to spomeniem, som zo seba vytočený. Najdrahšia prehliadka v celom mojom živote. VŽDY ale NAOZAJ VŽDY sa treba o ponúkaných službách v tejto časti sveta dohadnúť o cene vopred. A je úplne jedno o čo sa jedná. Skôr ho pošlete kade ľahšie pred využitím služby, ako v čase jej vyúčtovania.
